Bahad Zubu

V tomto článku by som čitateľom rád priblížil Bahad Zubu, Filipínske umenie boja. V druhej časti prinesiem rozhovor so zakladateľom tohto systému s GM Epifaniom Yuli Romo-m.

V prvom rade si treba vysvetliť, čo to vlastne Bahad zubu znamená.

Bahad Zubu je deštruktívne bojové umenie a vychádza z hrubej a nefalšovanej reality. Usiluje sa o obnovenie primitívnych bojových metód štúdiom boja so zbraňami I bez nich, štúdiom dejín, kultúry a filozofie Filipínskych súostroví. Neexistuje tu žiadne zložité myslenie, techniky alebo metódy. Vyvaruje sa priamym útokom, neexistujú tu žiadne bloky, údery palice na palicu, či nôž na nôž. Nie je to obranný ani útočný systém, je to iba odpoveď na momentálnu situáciu okamžitou proti reakciou. V priamom preklade názvu Bahad zubu znamená duel alebo reálna hrozba čepeľovej zbrane a palice. Jeho kolískou sa považuje Manila, Filipíny a vychádza zo systémov ako Kalis Ilustrisimo, Borinaga a Go Ko Sha.

3 hlavné princípy podporujúce toto nádherné umenie sú: Provokácia, monitoring a príprava

Všetky tieto tri zložky spolu úzko súvisia a spolupracujú. Monitoring je však akoby nad všetkými princípmi. Vykonáva sa monitoringom najbližšej časti tela súpera zbraňou alebo holou rukou. Počas kontrakcie je vždy v kontakte so súperom jedna z týchto elementov.Neexistujú tu žiadne technické stupne v podobe technických páskov, či povinného odevu, ako to možno vídať u filipínskych bojových systémov s vplyvom japonskej a čínskej kultúry.

Zbrane:

V Bahad Zubu sú používané tieto zbrane:
-baraw / pisaw - nôž
-bio-olisi 42 "tyč "
-22 " , 24 " , 28 " & 32 " palice
-ostré meče
-prázdne ruky

Práca s vyššie uvedenými zbraňami sa medzi sebou nelíši, snáď len mierne v určitých aplikáciach. V podstate sú vykonávané v rovnakých pohyboch a prácou nôh. Paradoxne, dlhé zbrane ako palice či meče sú používané na krátku vzdialenosť so súperom, nože na dlhšiu vzdialenosť. Tréning s bio olisi, alebo ak chcete so 42 palcovou tyčou, je najlepším učiteľom a sparring partnerom pre tréning prázdnych rúk. Aplikácie sú však kompatibilné s kampilanom, nožom, či s tyčami. Tréningový sparring je vykonávaný s reálnou drevenou tyčou. V počiatočnom štádiu nácviku sa však vyvaruje útokom na hlavu z bezpečnostného dôvodu. Samozrejme, telo je bez akýchkoľvek ochrany. Prekonanie strachu z inkasovania úderu reálnou palicou je vštepovaná na tréningoch, kde cvičiaci nacvičujú techniky v reálnom čase, reálnou zbraňou s reálnou bolesťou. Keďže cieľom číslo 1 je vždy najbližšia časť tela, 98 percent útokov smeruje na prsty rúk, či z mierneho uhla na lakte.Toto umožňuje adeptovi za relatívne krátku dobu pochopiť princípom Bahad Zubu a vytvoriť u neho schopnosť sa brániť akejkoľvek zbrani akoukoľvek zbraňou.

V Bahad Zubu ide predovšetkým o správne pochopenie techniky. Veci bez správneho pochopenia neexistuje 100 percentné prevedenie a ide iba o fyzické cvičenie, nič viac. Dôležité sú tu základy. Platí tu, že jednoduché základné techniky sú najviac pokročilé techniky.

GM Epifanio " Yuli " Romo

sa narodil pri jednom z najznámejších miest Filipín a kolísky eskrimy, ostrove Cebu v roku 1949. Pochádza z klanu Romo, ktorý je široko-ďaleko známy svojou bojovou tradíciou a svojím rešpektom v kruhu eskrimadorov. Už v rannom veku bol zasväcovaní do tajov eskrimy prostredníctvom svojho strýka Islao Roma, obávaného exekútora/eskrimadora štyridsiatich rokov minulého storočia. V zrelšom veku sa učil repikada-pigada prostredníctvom potomka najznámejšieho z klanu Borinagovcov, Soferina Borinagu. V súčastnosti je jediným žijúcim nositeľom tohto systému na svete. Začiatkom sedemdesiatich rokov minulého storočia po presťahovaní sa do Manily sa vrhol do tréningu systému Balintawak eskrimy. Ako študent za zatvorenými dverami učiteľa Joe Go-a bol zasvätený do systému Tat Kun Tou. Od majstra Joe Go-a sa učil aj systém so 42 palcovou tyčou – Bio Olisi. Neskôr bol systém majstra Joe Go-a označovaný ako Go Ko Sha eskrima a pochádza z neho famózna práca nôh a ťažiska tela. V polovici sedemdesiatich rokov minulého storočia mal Yuli šťastie a stal sa spolu s Tonym Diegom jediným študentom legendárneho Antonia Tatanga Ilustrisima a jeho systému Kalis Ilustrisimo.

Tatanga, ako bol Antonio prezývaný, bol jedným z najväčších eskrimádorov tejto planéty a snáď každý eskrimádor sa už stretol s týmto menom. Samotný Tatanga začal vyučovať system Kalis Ilustrisimo ( tento názov však vznikol oveľa neskôr ) až v dôchodkovom veku, nakoľko sa bál, aby sa systém neobrátil proti nemu. Umožňoval mu totižto v jeho eskrimádorskej kariére vyhrať okolo 60 zápasov na život a na smrť a umožňoval mu prežiť v Manilskej časti Tondo so cťou. ( Táto časť Manily je známa svojou surovosťou a násilnou kriminalitou široko-ďaleko. Dokonca ani taxíky v tejto časti nezastavujú, aj keď cez ňu musia prechádzať. )

Rozhovor s GM Yuli Romom ( ktorý na tento blog uverejníme ) vznikol v mesiaci február 2010 v Manile, kde som mal česť sa stat jeho žiakom a šíriť tak toto umenie za hranicami Filipín.

Autor článku, Mišo Crkoň, sa venuje bojovým umeniam od roku 1987. V súčastnosti sa venuje iba tréningu BJJ/grappling a tréningu Bahad Zubu.
Je inštruktorom FFS – Floro fighting systems a držiteľom titulu Punong guro v systéme Bahad Zubu. Trvale žije v Írskom Limericku. Jeho záľuby sú cestovanie a spoznávanie BU po celom svete.

DANIEL STRUŽKA - COMITATUS

Kedy a ako si sa dostal k treningu bojovych umeni?

Bojová umění studuji od roku 1988. Začal jsem studiem sportovního Shotokan Karate. Později jsem začal se studiem Escrimy a Wing Chun. Dále jsem se věnoval Španělské škole v rámci ABNO, studiu aikijujutsu a praktikování zazenu pod vedením J. Mádla (JIKAN KODO) a přibližně od roku 2002 se intensivně věnuji studiu FMA.

Môžeš v krátkosti povedať niečo o skole Comitatus? Ktoré smery Kali a WCH sa tu vyučujú?

Škola COMITATUS je škola sebeobrany. To znamená, že bojové systémy, které se zde studují, se snažíme aplikovat v obraně. Co se týče bojových systémů Kali a Wing Chun které ovlivňují nebo ovlivňovaly výuku ve škole COMITATUS, zde je jejich výčet.

Wing Chun Kung Fu:

V roce 1992, jsem studoval Wing Tsun (Leung Ting System) u sifu Ivana Rzounka. V roce 1996 jsem stál u zrodu České Federace Wing Chun Kuen Tsu v ČR. V roce 1997 otvírám vlastní školu Wing Chun.Z České Federace Wing Chun Kuen Tsu jsem odešel s učitelským stupněm.Od roku 2002-2007 jsem studoval Lok Yiu Wing Chun u sifu Petra Brunnera.V současné době se setkávám s mnoha praktikanty Wing Chun a společně si vyměňujeme poznatky z této oblasti.

FMA:

Od roku 1992, jsem studoval Latosa Escrimu u sifu Ivana Rzounka, později u Jana Nováka. V roce 2002 jsem začal studovat PEKITI TIRSIA KALI pod vedením šéfinstruktora PTK pro Evropu Uli Weidle.V současné době jsem v kontaktu s mými kamarády a kolegy Martinem Medvedcem a Tomášem Severou, díky nimž mám možnost nahlédnout do FCS a Modern Arnis.Tím pádem mám i větší možnost pochopit hloubku FMA.

Prečo WCH a KALI?

Asi za to mohl fakt, že v době studia u Ivana Rzounka tehdejšího reprezentanta EWTO, byla výuka Escrimy spojená s výukou Wing Chun. Studium jsem zde začal právě Escrimou, Wing Chun jsem přidal později. FMA mne zajímají proto, že mi dávají odpověď jak přežít útoky zbraní. Protože jak říká Grand Tuhon Leo T. Gaje jr. KALI je systém vycházející z kultury nože. Je totiž problém pokud nemáte principy zbraní ve svém systému, vytvořit smysluplnou a účinnou obranu proti těmto zbraním. A právě v FMA nacházím odpovědi na tyto otázky.

V poslednej dobe FMA naberá na popularite. Ako dnes FMA scéna vyzerá v Českej Republike?

Ano, popularita FMA roste. Určitě za to nemohou pouze filmy, kde jako koordinátoři bojových scén působili lidé z FMA, ale především fakt, že FMA jsou komplexní systémy, které mohou nabídnout široké spektrum možností jak řešit sebeobranné situace. Scéna FMA v současné době vypadá tak, že v ČR je zastoupená pestrá paleta FMA systémů. Je tedy možnost si vybrat systém, který bude vyhovovat každému.

Moderná doba priniesla aj veľké možnosti výberu, ako aj vzájomnú konkurenciu klubov.

To je pravda, každý si může vybrat z množství klubů. Na druhou stranu se většina klubů snaží získat co nejvíce studentů pro sebe nejen propagací sebe sama, ale i za cenu pomlouvání ostatních instruktorů či klubů. Proto se snažím spolupracovat s těmi, kteří tuto filosofii nevyznávají. Na druhou stranu nemám problém přerušit kontakt s lidmi, kteří takto jednají.

Zaujímave na FMA je, že ľudia z jedného smeru nemajú problém prísť na seminár inej vetvy FMA. Čo je v tomto smere celkom unikát. Čo myslíš,prečo je to mu tak?

Je tomu tak, ale ne zcela. Jsou systémy nebo instruktoři FMA, kteří svým studentům zakazují nebo alespoň nedoporučují návštěvu u jiných instruktorů. Na druhou stranu jsem se loni v létě setkal s Tuhon Ray Dionaldo a byl jsem příjemně překvapen, jak je vstřícný k ostatním systémům i jejich představitelům. Velmi příjemně jsem si s ním například popovídal o Grand Tuhon Leo T. Gaje jr. představiteli PTK. Možná to bude tím, že oba jsou Filipínci. A Filipínci jsou velmi vstřícní lidé a to se projevuje i v FMA.

Dan Stružka, to meno bolo počuť, pokiaľ si pamätám, aj ohľadne ABNO. Vieš povedať niečo na túto tému?

V roce 1998 jsem se stal po složení zkoušky prvním instruktorem Španělské školy v rámci ABNO. A v roce 2000 jsem složil zkoušky a stal jsem se mistrem Španělské školy.

Ak tento rozhovor číta aj človek, čo o tvojom smere bojového umenia nič nevie, ako by si ho opísal zopár vetami?

Co se týče PTK, tak tento systém je celosvětově uznávaný jako jeden z nejúčinnějších systémů řešící problematiku útoku chladnou zbraní, ale i úderových či střelných. A Wing Chun reprezentuje zástupce systémů neozbrojených bojových umění v mé škole. Takže studenti mají možnost výběru.

Ak by si mal porovnať tréning na Slovensku, v Českej republike a vo svete ?

Při porovnání tréninku mezi oběma našimi zeměmi, musím s lítostí říci, že tréninky na Slovensku jsou přátelštější a upřímnější. U nás tomu tak vždy není. Co se týče zahraničí, tak kupříkladu na Filipínách se ke mně Filipínci chovali lépe než lidé z mé vlastní země. Tréninky v zahraničí mne vždy potěšily. Lidé, se kterými jsem se tam setkal, vždy rádi a ochotně přispěli jak radou, tak i pomocí. Mám-li porovnat výkonnost, tak všude se najdou lidé, kteří na sobě pracují, ale i ti kteří ne. To platí pro Evropu i zbytek světa.

Ktoré krajiny si navštívil pri štúdiu bojových umení?

Filipíny a Evropu. V tomto roce se chystám vyrazit trochu více na východ.

Aký bol tvoj najsilnejší pocit, keď si začal s WCH a FMA ?

Mám-li mluvit za Wing Chun, zklamala mne neochota mnoha instruktorů akceptovat své okolí bojových umění. Všichni, co dělali jiné bojové umění, byli podle nich špatní a nic neuměli. Jakož i vyvyšování se nad studenty a zdůrazňování své neomylnosti. To byl i důvod, že jsem odešel z mnoha organizací Wing Chun a v současné době nejsem členem žádné z nich.Naproti tomu jsem byl příjemně překvapen vstřícností, ochotou vysvětlovat, pomáhat při studiu i v osobním životě u mnoha instruktorů FMA. Tímto bych chtěl poděkovat těm, se kterými jsem měl možnost se nejen setkat, cvičit ale v neposlední řadě se od nich učit. Ať už to byl Grand Tuhon Leo T. Gaje jr. představitel PTK, Uli Weidle šéinstruktor PTK pro Evropu, Tuhon Ray Dionaldo představitel FCS, Kit a Buddy Acenas instruktoři Manilského klubu PTK a mnoho dalších.

Aký je pre teba hlavný prínos v štúdiu bojových umení?

Já jsem se začal učit bojová umění proto, abych se ubránil. Tak to píše mnoho lidí, nicméně u mne se tento prvotní impuls časem změnil. Nejen že se studium bojových umění stalo mým životním stylem, ale na rozdíl od mnoha jiných instruktorů se výukou bojových umění živím. Docela mne to překvapilo, když k tomu došlo. Nikdy jsem totiž neplánoval, živit se výukou bojových umění. Hlavní přínos studia bojových umění spatřuji v tom, že změnilo a neustále mění můj osobní i profesní život.

Aký máš postoj k iným štýlom?

Respektuji všechny typy bojových umění a jejich představitele, kteří respektují mne, a nerespektuji ty, kteří nerespektují mne.

Ak by si sa mohol vrátiť do minulosti, čo by si na svojom štúdiu zmenil?

Ani nevím, co bych ve své minulosti na studiu změnil. Občas po nepříjemných zkušenostech s některými lidmi v bojových uměních jsem si říkával, že by bylo lepší u nich, s nimi nebo vedle nich vůbec nestudovat, ale časem jsem to bral pouze jako překážky při studiu. Překonávání takových překážek je jako lezení na skálu. Po překonání takového obtížného místa se zlepšíte a připravíte se na případné další překážky.

Web školy Comitatus : http://www.comitatus.cz/

Norbert Harvánek - Inosanto Kali

Kedy a ako si sa dostal k tréningu bojových umení?

Trénovať som začal ako pätnásťročný. Bol som v prvom ročníku na strednej a kamarát ma zavolal na karate (Goju Ryu), práve vtedy robili nábor. Bolo nás dosť veľa, cca 100 ľudí, tréneri nás prvé mesiace vyslovene dusili a bili aby nás preriedili, čo sa im však veľmi nepodarilo :-). V tom čase sme veľmi nemali na výber, okrem karate (aj to len Goju Ryu) v Košiciach bolo len Judo, zápasenie a box. Trénovali sme spolu s bratom poctivo každý deň, ale prišiel čas kedy nás začal opúšťať entuziazmus a pochopili sme že karate nebude asi to pravé. Tým nechcem povedať, že karate je zlé, ale tá športová forma, ktorá sa tu v tom čase masovo vyučovala, nesadla každému. Potom to už bolo z každého rožku trošku, skúšali sme Kick-box, Kung Fu a rôzne iné veci, ktoré sme sa učili zo všetkých možných zdrojov, zo zahraničných kníh (hlavne z Maďarska), až po sledovanie akčných filmov. Všetky novinky sme nasávali ako špongia a hneď sme to aj išli skúšať na ihrisko, veru taká to bola doba :-). Zásadná zmena nastala až keď som sa vrátil z výkonu základnej vojenskej služby. Môj bratranec, ktorý žil vo Švajčiarsku a trénoval Yoseikan Budo nás, mňa s bratom, pozval ku sebe na tréningový pobyt a to bol začiatok nášho tréningu Yoseikanu.

Prečo FMA ?

Vždy som sa zaujímal o tréning so zbraňami a v FMA je ich dostatok, ale ešte viac ako zbrane ma zaujal ich spôsob boja a zameranie priamo na prežitie a sebaobranu. Pravda je aj to, že som mal dlhšiu pauzu a nechcel som investovať svoj čas a úsilie len do tréningu bojového umenia, ale aj mať reálnu šancu naučené veci v prípade potreby použiť. Moje začiatky s FMA neboli ľahké, ale po dlhšom hľadaní a skúšaní som nadviazal spoluprácu s mojim terajším učiteľom Sifu Juhászom Zoltánom z Maďarska u ktorého študujem Inosanto Kali piaty rok a u ktorého som v roku 2007 zložil skúšku na inštruktora Inosanto Kali ako jediný Slovák. Sifu Juhász je zakladateľom a prezidentom JKD/Kali Hungary, ktorá je členom JKD/Kali International – organizácie, ktorú založil Bob Breen (full inštruktor) a priamy žiak Dana Inosanta. V súčasnosti sa snažím toto bojové umenie u nás na Slovensku propagovať a dostať do povedomia ľudí.

Aký je podľa teba hlavný rozdiel medzi Yoseikanom a Inosanto Kali ?
Keď berieme Kali všeobecne tak je to len jedno bojové umenie z mnohých, ale v skutočnosti je tam aj oproti Yoseikanu veľa rozdielov, ako v metodike výučby tak aj v prístupe k cvičiacim ako aj v taktike boja.

Ak tento rozhovor číta aj človek, ktorý o Tvojom smere FMA resp. Yoseikane nič nevie, ako by si ho opísal zopár vetami?


Inosanto Kali je ucelený systém skladajúci sa z dvanástich oblastí a obsahuje boj s chladnými zbraňami (nôž, mačeta, meč) a údernými zbraňami (tyč, teleskopický obušok) buď v sólovom alebo v párovom prevedení ako aj neozbrojený boj Panantukan a Dumog. Yoseikan by sa dal veľmi jednoducho opísať ako kombinácia Kick-Boxu a Ju–Jitsu plus, je tam aj veľa zbraní ( Katana, Wakizashi, Tanto, Nunchaku, Sai, Tonfa, Bo ...) Samozrejme je to veľmi zjednodušený opis.:-)
Pred niekoľkými rokmi som založil svoju webovú stránku práve s cieľom dať verejnosti základné informácie o týchto bojových umeniach.

Ak by si mal porovnať tréning FMA a Yoseikanu na Slovensku a v cudzine, aký je hlavný rozdiel ?

Zatiaľ môžem porovnávať len tréning čo sa týka Yoseikanu. Keďže Kali som trénoval zatiaľ len v krajinách bývalého východného bloku. Rozdiel je hlavne v prístupe k tréningu. V zahraničí to väčšina ľudí praktizuje len ako určitú fitnes aktivitu a len malé percento to robí na vrcholovej úrovni napriek tomu že majú dostatok prostriedkov, a u nás je to naopak. Našinci majú oveľa väčšie nasadenie a zápal pre tréning, ale nemajú dostatočné zázemie.

Ktoré krajiny si navštívil pri štúdiu bojových umení?

Keďže sme sa učili Yoseikan v zahraničí, bolo to hlavne Švajčiarsko, kde sme mali nášho mentora Ernsta Eschera (7 dan YB), ktorý bol v tom čase hlavným asistentom zakladateľa Yoseikanu, Hiroo Mochizukiho. Bola to aj jeho zásluha, že sa nám podarilo doniesť Yoseikan na Slovensko. V rámci intenzívnych tréningových táborov, sme navštívili viacero štátov Európy- Švajčiarsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Korziku.

Aký je pre teba hlavný prínos v štúdiu bojových umení?

BU robím 22 rokov pretože ma to baví a je to môj koníček. Športujem od svojich 7 rokov a šport a aktívny pohyb patria k môjmu životnému štýlu. Baví ma aj učiť druhých ľudí bojové umenia, ukazovať im cestu a odovzdávať svoje skúsenosti.

Aký máš postoj k iným štýlom?

V podstate ich neanalyzujem, iba keď sa ma niektorý z mojich žiakov opýta, tak mu vysvetlím v čom vidím rozdiely oproti tomu čo cvičíme my. Tí, ktorí už majú nejakú skúsenosť s BU, rýchle postrehnú tie zásadné rozdiely sami.

Ak by si sa mohol vrátiť do minulosti, čo by si na svojom štúdiu zmenil ?

Zrejme by som sa pri tréningu viac šetril a nechal si viac času na regeneráciu a možno by som sa snažil vyhnúť zraneniam, ktoré som mal (malé zlomeniny) resp. operácii zápästia, ktorú som musel podstúpiť.

V Bratislave sa konalo už niekoľko seminárov Inosanto Kali pod Tvojim vedením. Môžeš niečo o tom pre čitateľov napísať?


Semináre Kali sa v Bratislave uskutočňujú už tretí rok a zatiaľ ich bolo sedem. Ich realizácia sa začala na základe záujmu malej skupiny bojovníkov, ktorí si chceli rozšíriť znalosti boja s nožom a s tyčou. Som rád, že sme nadviazali túto spoluprácu, a že som si našiel nových priateľov.

Aký je priebeh Kali seminára ?

Seminár je vždy zameraný na niektorú oblasť Kali, napríklad nôž alebo tyč a trénuje sa metodicky.Dôraz je kladený na to, aby cvičenci pochopili základné pohybové princípy a stratégiu boja v danej oblasti. Denne cvičíme 6 hodín a seminár je rozdelený do dvoch (troch) tematických blokov po 3 hodinách. Tieto sú potom rozdelené do menších blokov, cca 55 minútových s krátkymi prestávkami.


Ľudia vnímajú tréning FMA prevažne ako nácvik drilov. Je tomu tak? Sú drily naozaj také dôležite?

Dá sa povedať že drily tvoria základ Kali – Hubud, Sumbrada, Numerada sú všetko veľmi dôležité súčasti systému v ktorých cvičenci naberajú prax v používaní všetkých zbraní. V skutočnosti celý náš život je pretkaný samým drilom, všetko čo robíme vieme stále lepšie práve vďaka nim. Treba si uvedomiť že v Kali pri cvičení nejakého drilu cvičíme hlavne mozog nie svaly a ovocím častého opakovania sú rýchlejšie reakčné doby, reflexy a dokonalejšia koordinácia pohybov.

Aká je podľa Teba budúcnosť FMA na Slovensku?

Myslím že FMA si postupne nájde k ľudom cestu, ale pravdepodobne nikdy nebude takým masovým BU ako sú Karate alebo TKD. Dá sa povedať, že FMA praktizuje veľa ľudí popri inom bojovom umení, ktoré cvičia primárne. Na Slovensku sú v súčasnosti dva kluby kde sa praktizuje výhradne tréning Kali (Filipino Combat Systems a Inosanto Kali).

Si aj úspešný výrobca tréningových zbrani pre FMA. Aký bol vlastne prvý podnet pre ich výrobu ?

Áno, je zaujímavé ako život prináša nové možnosti sebarealizácie. Ja som len uplatnil v praxi to čo som sa naučil na odbornej škole. Prvotným impulzom bolo to, že keď som začínal s FMA nedali sa u nás zohnať ani tyče ani nože takže som bol nútený si ich pre seba a ostatných vyrobiť. Na niektorých seminároch si ostatní všimli moje tréningové zbrane a prejavili o ne záujem a tak som rozšíril výrobu a začal prevádzkovať e-shop. Ešte donedávna sme používali bukové tyče, teraz už používame kvalitné ratanky.

Neuvažoval si o tom, že by si začal vyrábať aj ostré zbrane z ocele ?

Túto otázku som už dostal viac krát, ale zatiaľ určite nie. Nemám na to potrebné technické vybavenie a zatiaľ nechystám vydať týmto smerom.

http://www.inosantokali.sk/

Martin Medvec - Filipino Combat Systems Kali

Kedy a ako si sa dostal k tréningu bojových umení?

Bojové umenia som začal cvičiť vo svojich štrnástich rokoch, v roku 1987, ako asi každý chlapec v mojom veku – prvé moje bojové umenie bolo karate. Pretože bol problém za socializmu cvičiť nejaké iné bojové umenia než karate alebo judo. Pri karate som vydržal 6 rokov, a nejaký čas som sa popri ňom venoval aj boxu. Ale veľmi mi to nevyhovovalo, pretože to malo veľmi športový charakter. Na vojenskej základnej službe som sa venoval jiu-jitsu a jeet kune do. Od roku 1993 to bol Wing Chun, v ktorom bolo naším majstrom Branimirom Šegvičom zakomponovaných veľa prvkov z filipínskych bojových umení, napríklad z Inosanto Kali. V roku 2006 som zložil u Veľmajstra Williama Cheunga skúšky na majstrovský stupeň. Paralelne s Wing Chun som sa ale aj zhruba 10 rokov intenzívne zaujímal o Filipínske bojové umenia, ktoré sa dajú vynikajúco skĺbiť s Wing Chun. Posledné 4 roky sa venujem FCS Kali pod vedením Tuhon Ray Dionalda. V roku 2010 som zložil úspešne skúšky a som inštruktor FCS Kali.

Prečo FMA?

Filipínske bojové umenia ma vždy priťahovali, pretože sa vo veľkej miere zaoberajú bojom s rôznymi zbraňami (ako napr. rôzne druhy noža, palica, teleskopický obušok, improvizované zbrane...) a mňa vždy chladné zbrane veľmi fascinovali. Na FCS Kali mi veľmi vyhovuje spôsob výuky, ktorý poskytuje oveľa rýchlejšie napredovanie. FCS Kali učí svojich študentov prostredníctvom veľkého množstva drilov správnemu časovaniu, nadväzovaniu techník a plynulý prechod z jednej techniky do druhej a tým správne reagovať na vzniknuté situácie v boji. Veď jeden z hlavných princípov v FCS Kali je tzv. „flow“, ktorý tieto možnosti vystihuje úplne presne.

Ak tento rozhovor číta aj človek čo o tvojom smere FMA nič nevie, ako by si ho opísal zopár vetami?

FCS Kali je veľmi všestranný bojový systém, ktorý sa skladá z mnohých systémov a podsystémov, ktorých limit nie je daný. Hovorí o tom aj jeho názov – Filipino Combat Systems – čiže z angličtiny systémy, nielen systém. Zahŕňa v sebe boj bez zbraní, no jeho zameranie je predsa len na boj so zbraňami, hlavne chladnými a veľkej miere aj improvizovanými. Všetky princípy a techniky je možné aplikovať v boji bez zbrane a tiež v boji so zbraňou, s určitým prihliadnutím na výhody a nevýhody tej, ktorej zbrane. FCS Kali zahŕňa v sebe určité základné princípy a tie sú vložené do konceptov – čo predstavuje jednoduchšiu zapamätateľnosť a aplikovateľnosť techník. Čo mi veľmi vyhovuje je aj to, že sa neustále vyvíja a prispôsobuje svojej dobe. FCS Kali v sebe zahŕňa viacero nielen filipínskych bojových umení, tými najznámejšími sú Pekiti Tirsia, Sayoc Kali a Modern Arnis. No v poslednej dobe ho Tuhon Ray Dionaldo už upravil na svoj takmer úplne vlastný systém, čiže princípy a koncepty sa stále viac stávajú originálnymi s „nálepkou“ FCS Kali.

Ak by si mal porovnať tréning na Slovensku a vo svete?

Podľa vyjadrení známych inštruktorov sú Slováci (a nielen Slováci a tak trochu vo všeobecnosti Európania, hlavne Rusi, Nemci, Maďari, Česi...atď.) oveľa pracovitejší v tréningu a v pokroku, ako ľudia napríklad v USA, ktorí bývajú často dosť leniví (samozrejme, že sa to nedá zovšeobecniť na všetkých). Veľakrát sa stalo, že sme s Alexandrom Pisarkinom (FCS Kali Russia) zostali na tatami úplne sami, pretože domácim sa akosi už nechcelo a nevedeli pochopiť, že sa nám ešte chce cvičiť ... Podľa vyjadrenia Tuhon Ray Dionalda u nás na Slovensku počas mnohých hodín súkromných tréningov učil a učí koncepty na oveľa vyššej úrovni ako napríklad v USA. To je ale tiež dané rýchlym rozvojom a vývojom FCS Kali, pretože mnoho vecí sa neustále mení (zlepšuje), vyvíja a prispôsobuje súčasnosti.

Ktoré krajiny si navštívil pri štúdiu bojových umení?

USA, Puerto Rico, Rusko, teraz v januári Malajzia a samozrejme mnoho štátov Európy, kde som sa zúčastnil mnohých seminárov.

Aký bol tvoj najsilnejší pocit keď si začal s FMA?

Najsilnejší pocit bol asi z prístupu inštruktorov k ľuďom – a to úplne priateľský a maximálne pozitívny, nikdy som nevidel žiadne vyvýšenie alebo niečo podobné, čo som bohužiaľ videl u iných inštruktorov rôznych bojových systémov. V súvislosti s týmto spomeniem týchto skvelých ľudí, s ktorými som mal možnosť trénovať: Tuhon Ray Dionaldo, Tuhon Felix Cortes, Lakan Guro Carlos „Pipo“ Lopez, Lakan Guro Rico Cortes, Doshu L.D. Stone „Stoney“ a mnoho ďalších. Myslím si, že ak sa do bojových umení zamieša politika a intrigy tak sa to veľmi rýchlo obráti proti ich podnecovateľom. Čo som tiež už zažil za tie roky.

Aký je pre teba hlavný prínos v štúdiu bojových umení?

Bojové umenia som zo začiatku vôbec nezačal cvičiť preto, aby som sa ubránil – toto píše väčšina ľudí....ale len preto, lebo sa mi to jednoducho veľmi páčilo. Toto pre veľa ľudí bude zrejme zvláštne, ale bolo to tak a treba prihliadnuť aj na to že som mal ešte len 14 rokov. Až s postupom času a pribúdajúcimi rokmi, som v tom začal hľadať oveľa väčší zmysel, čo samozrejme malo aj vplyv na moju prácu. Neskôr ma to úplne pohltilo a venujem sa tomu už 24 rokov. A bojové umenia znamenajú pre mňa veľmi veľa, vlastne nimi žijem každý deň. A ten pocit pri tréningu sa nedá nahradiť ničím iným.

Aký máš postoj k iným štýlom?

Môj postoj k iným štýlom je skôr neutrálny, to čo mi nevyhovuje tak to ma ani nezaujíma a ani to nekritizujem. Samozrejme výhrady mám k veľa veciam, ale verejne ich neprezentujem. Každému vyhovuje niečo iné a ja to rešpektujem, mne z určitých a pre mňa úplne jasných dôvodov vyhovujú FMA a to je pre mňa najdôležitejšie.

Ak by si sa mohol vrátiť do minulosti, čo by si na svojom štúdiu zmenil?

Tak hlavne spôsob tréningu! Zničil som si dosť kĺby, hlavne kolená a lakte, čo bolo spôsobené nedostatočnou (skôr žiadnou) regeneráciou a zlým dávkovaním tréningu. Ale ostatné čo sa týka bojových umení bolo v poriadku a podľa mojich pocitov ma to všetko niekam posunulo a na tom by som až na nejaké detaily nič nemenil.


http://www.tacticalcombat.sk/