26 júna, 2007

Taktiky a proti taktiky sečných zbraní


Sečné zbrane patria medzi najstaršie nástroje používané ľudmi zapojených do medziľudských konfliktov. Ich používanie smeruje k vyvrcholeniu predčasného úmrtia jedného a niekedy oboch strán. Bohužiaľ, smrteľný potenciál čepele si nie vždy uvedomujeme, keď sme konfrontovaný s ozbrojeným útočníkom. Je zaužívaný názor, že osoba ozbrojená nožom je menej nebezpečná ako osoba so strelnou zbraňou. Pravdou však je, že v rámci svojho dosahu sú tieto zbrane schopné spôsobiť smrteľné zranenia. Uvediem niekoľko zaujímavých faktov:

štúdie Spojeného Kráľovstva:
Sečná zbraň je pri útokoch najčastejšie používanou zbraňou na zabitie človeka (7 z 20). V polovice prípadoch prepadnutia ľudí, je páchateľ ozbrojený ostrým predmetom.

Severná Amerika:
Pri strete s osobou, ktorá má sečnú zbraň, máte šancu jedna ku trom, že budete napadnutý a zranený. Útoky so sečnými zbraňami sa zvyčajne uskutočnia vtedy, keď ich najmenej čakáte.
Vo Viktórií, BC, Canada – policajné oddelenie zaznamenalo nárast volaní týkajúcich sa použitia sečnej zbrane o 35%. V roku 1994 bolo vo Viktórií zo siedmych vrážd šesť spôsobených nožom.

Väčšina „pouličných“ ľudí nosí nejaký druh sečnej zbrane, či už legálnej alebo nelegálnej.

štatistiky FBI:
Útočníci zo sečnými zbraňami tvoria 3% zo všetkých ozbrojených zásahov polície. Útoky strelnými zbraňami tvoria 4%. Obe tieto štatistiky predstavujú úmrtnosť.
Postrelená osoba: 10% úmrtí na následky zranenia
Pobodaná osoba: 30% úmrtí na následky zranenia

Calibre Press:
Počet ľudí pravidelne nosiacich nôž v Severnej Amerike vzrástol od roku 1980 o 92%.

Fakty:

- Najpoužívanejšou útočnou technikou útočníkov je tzv. kladivový útok – buď kolmo dolu alebo diagonálne.
- Obeť sa snaží skrčiť v snahe uniknúť.
- Mnoho ľudí len zriedka videlo sečnú zbraň, ktorá ich zranila. Zlyhali v rozpoznaní nebezpečenstva vďaka nesprávnemu vnímaniu.
- Útoky nožom boli výnimočne presné, prenikli hlbšie ako niektoré guľky, vytvárajúc tak značné poškodenia orgánov jedným ťahom.
- V skutočnosti, do určitej vzdialenosti, sú nože nadradenou zbraňou pred strelnými zbraňami – aspoň čo sa smrteľnosti týka.

Nožu, v rámci jeho dosahu:

- nikdy nedôjde munícia
- nikdy sa nezasekne (nepokazí)
- nikdy nezlyhá
- zriedka minie cieľ
- reže kosti, šlachy, svaly, tepny, žily jedným ťahom
- môže spôsobiť náhly šok, bolesť a zväčšiť rany
- má lepšie možnosti zastavenia
- má psychologickú prevahu
- má vynikajúce možnosti utajenia

Rozhovormi so súdnymi patológmi sa zistili nasledujúce fakty:

- Typické smrteľné bodnutie v prípadoch vraždy je 2,5 až 4 cm cez hrudný kôš.
- Vo väčšine útokov sečnou zbraňou obeť utŕžila početné rezné rany. Zvyčajnou príčinou smrti je niekoľko posledných rán.
- Dokonca nože s krátkou čepelou, môžu spôsobiť rany hlboké 8-10 cm do brušnej dutiny, 3 cm do rebier a 4 cm do srdca.
- Keďže je povrch noža malý je množstvo sily na jednotkovú plochu vyjadrené v TONÁCH na štvorcový palec.

Vyššie uvedené informácie zobrazujú dôležitosť tréningu, ktory by sa zaoberal týmito problémami. Schopnosť človeka jednať v takejto situácii je založená na jeho/jej tréningu a skúsenostiach. Skúsenosti sa nenadobúdajú ľahko. Správny tréning vám môže zachrániť život – pripraví vás fyzicky aj psychicky. Pamätajte, že väčšina útokov sečnou zbraňou sa uskutoční neočakávane a tak rýchlo, že nie je vôbec nezvyčajné ak si obranca ani neuvedomí prítomnosť noža. Útočník, ktorý drží sečnú zbraň vám zvyčajne nechce oznámiť, že nejakú má, a preto ju bude skrývať až kým ju rýchlo nevytiahne a použije proti vám. V skutočnosti je skôr raritou, že útočník odhalí svoju zbraň skôr ako zaútočí.

Tri spoločné menovatele, ktoré sa vyskytujú v mnohých útokoch:

- Obranca je najskôr napadnutý fyzicky a až potom nasleduje útok sečnou zbraňou – a to tak, že obranca nemá čas si to uvedomiť.
- Väčšina obrancov vidí bodanie alebo rezanie nožom ako ďalší úder, či kop a nie ako útok sečnou zbraňou.
- Pre obrancu bolo ťažké rozoznať (ak nie dokonca nemožné) medzi útokom so sečnou zbraňou a bez nej. Najmä v prípadoch, ak útok začal bez použitia noža.

Väčšina ľudí reaguje na útok nasledovne:

- Väčšina sa pokúsila vyslobodiť od útočníka cúvaním od nebezpečenstva. Toto zvyčajne vyústilo k ešte rýchlejšiemu priblíženiu sa útočníka k jeho obeti.
- Tí , ktorí predsa len okamžite zareagovali na nebezpečenstvo, pokryli blokmi prvotné výpady útočníka a potom ihneď začali zápasiť použitím lakťov a kolien, ale VO VEĽKOM ZLYHALI V POKRÝVANÍ JEDNOTLIVÝCH SMRTEĽNÝCH ÚTOKOV.
- Väčšina prípadov skončila na zemi.

Výskum viacerých štúdií stanovuje dva dôvody, kvôli ktorým sa ľudia dostávajú do takticky zlých situácií. Všeobecný jav cúvania pod tlakom prežitia vyplýva zo zrakového systému, ktorý zhorší periférne vnímanie, aby získal viac informácií o hroziacom nebezpečenstve. Keďže mozog požaduje viac informácií, aby sa vedel zaoberať nebezpečenstvom, bude obeť neustále ustupovať od nebezpečenstva, aby rozšíril periférnu oblasť. Po druhé, normálna schopnosť mozgu rýcho spracovať široké spektrum informácií sa zúži na špecifické body. Preto sú dodatočné podnety, ktoré by boli inak normálne spracované, stratené. Toto vysvetľuje, prečo si ľudia nepamätajú alebo neidentifikujú špecifické udalosti (fakty), ktoré boli realtívne blízko nebezpečentsva.“

Mnoho programov – hoci praktických v tréningovom prostredí – je úplne nepoužiteľných na realitu ulíc. Mnoho z týchto programov malo niekoľko úskalí:

- Väčšina predpokladá, že obranca vie, že útočník má sečnú zbraň (k čomu je dobrý takýto predpoklad, keď vieme, že pri väčšine útokov nožom obranca nevie, že útočník má zbraň).
- Väčšina vyučovaných techník bola príliš komplikovaná na zapamätanie si (priveľa jemných a komplexných motorických zručností, ktoré pod tlakom stresu nevykonáme, pričom nezáleží na tom, ako dobre ju (techniku) máme natrénovanú).
- Väčšina techník zanedbáva ostatné končatiny, ktoré útočník použije kým ho nezneutralizujeme.
- Väčšina vyučovaných techník sa radšej sústreďuje na kontrolu ruky s nožom, než na systém útoku resp. kontroly. (ruka sa v spontánnom útoku pohybuje rýchlejšie ako oko. Okrem toho, ak dôjde k porezaniu – krv je veľmi dobrý lubrikant a robí chytenie ruky s nožom, alebo dokonca oboma rukami, veľmi ťažkým ak nie nemožným. V tréningovom prostredí toto môžete nahradiť detským olejom.)
- Väčšina vyučovaných techník bola navrhnutá proti statickému útoku....(Reálne útoky nožom nie sú statické, ale prirodzene plynulé a dynamické.)
- Väčšina techník bola navrhnutá na použitie proti útokom, ktoré súhrnne nazývam „Hollywood-ske útoky“. (väčšina útokov nožom je krátka a viacnásobná)
- Väčšina techník bola navrhnutá na použitie v ideálnych podmienkach DOJO alebo telocvične. (väčšina by nefungovala pri zápase v blate, krvi a skôr „otvoreného“ ako „uzavretého“ prostredia.)

Typy útočníkov:

Existujú dva typy útočníkov, s ktorými sa stretnete: cvičený a necvičený. Hoci je príjemné poznať rozdiel medzi týmito dvomi typmi útočníkov, je veľmi dôležité si uvedomiť, že sú obaja rovnako nebezpečný. Pamätajte si, že útočníka nerobí nebezpečným jeho úroveň schopností, ale faktor zúfalstva. A taktiež v dynamike spontánnosti prepadu zahrňujúceho sečnú zbraň, pravdepodobne nebudete mať čas na ocenie kvalít vášho útočníka. Práve preto je veľmi dôležité aby hocaký obranný program používate fungoval ako na cvičeného, tak i necvičeného útočníka.

AK ÚTOČNÍK VYTIAHNE NÔŽ, POVAŽUJTE HO ZA EXPERTA

Najlepšia obrana proti sečnej zbrani je v prvom rade nenechať sa zasiahnuť. Sledujte zbraň – to znamená útočníkovu ruku. Jediným predpokladom, ktorý v boji robím je ten, že osoba, s ktorou jednám môže mať ukrytú zbraň, ktorú nevidím.

Mať prehľad o spôsoboch, akým útočník môže vytiahnuť sečnú zbraň, vám môže poskytnúť určitú výhodu. To znamená – oboznámte sa s dostupnými technológiami. Navštívte váš lokálny obchod s poľovníckymi/vojenskými potrebami a všimnite si, čo je dostupné. Taktiež sa oboznámte s technológiou otvárania/ vyťahovania:

Počúvajte zvuk ovtorenia noža.
Počúvajte zvuk otvorenia suchého zipsa.
Počúvajte cvaknutie poistky čepele.
Vnímajte pohyb za chrbtom.
Vnímajte ťahavý pohyb ramena/ lakťa.

Typy zovretí a ťahov:

Existuje toľko držaní a útokov, koľko ľudí nosí nôž. Je dôležité vedieť a porozumieť ako môže útočník držať nôž? NIE!!!! Jedinou dôležitou vecou, ktorej musíte rozumieť je, že útočník útočí s nožom. V dynamickom a spontánnom útoku nožom, celkom určite nebudete vedieť akým spôsobom útočník drží nôž. Takže ak ste sa naučili systém na obranu pred sečnou zbraňou, ktorý je závislý na tom ako sa zbraň drží, tak Vám želám veľa šťastia pri jeho používaní v skutočnom svete!!!

Čo robiť, ak ste boli porezaný:

Nepanikárte.
Vedome dýchajte pomalšie (autogénne dýchanie).
Prezrite sa a hľadajte zranenia – najmä tie neznáme.
Rany zatlačte.
Ak máte poranené končatiny, zdvihnite sa ak môžete.
Ak máte zranený hrudník, uzavrite ho a zabezpečte si prístup vzduchu, aby ste sa v prípade upadnutia do bezvedomia neutopili vo vlastnej krvi.
Ak máte prepichnuté pľúca najprv vydychujte a použite vzduchotesný predmet na prikrytie a zapečatenie rany.
Podporte svoju psychiku: „Prežijem to.“

Princípy plesnutia, zabalenia a protitaktík voči útokom sečnou zbraňou:

1) Rešpektujte čepeľ. Osoba, ktorá útočí so sečnou zbraňou má dve neuveriteľné výhody:

PSYCHOLOGICKÁ: vybral si použiť zbraň bezcitne
FYZICKÁ: zvyčajne má výhodu prvého útoku

Pripomeniem ešte raz, že človeka ozbrojeného sečnou zbraňou nerobí nebezpečným jeho technická vyspelosť, ale faktor zúfalstva.

Očakávajte porezanie. Pravdepodobne budete porezaný, budete krvácať a možno budete cítiť bolesť alebo možno nie. Program, ktorý neučí študentov očakávať tento fakt je NEPORIADNY. Vašim cieľom je „VYHRAŤ“ a nie „PREŽIŤ“. Slová majú veľkú moc. Slovo prežiť sa neodlišuje od slova skúsiť. Pre podvedomie obe tieto slová znamenajú „ZLYHANIE“. Naším cieľom je víťazstvo, prežitie je jeho vedľajším produktom.

Neutralizujte líniu útoku. V každom druhu boja je dôležité sa dostať mino línie útoku.
Kontrolujte systém útoku. Pri boji s nožom, sa vizuálne nezameriavajte na nôž, pretože je ďaleko rýchlejší ako rameno/ lakeť. Tiež sa nesnažíme chytiť útočiacu ruku. Pamätajte, že väčšina úmrtí spôsobených sečnou zbraňou je spojená s množstvom bodných rán.
Systémom útoku sa myslí ruka, ak vieme kontrolovať ruku, vieme kontrolovať nôž. Výnimku tvorí statická ruka, ktorú môžeme ľahko kontrolovať.

Útočte na útok.... pokiaľ má útočník možnosť pokračovať v útoku, má silnú taktickú a taktiež psychologickú výhodu. Obe tieto výhody musia byť neutralizované čím skôr – prinútením útočníka sa brániť.

Existuje množstvo obranných programov, ktoré sú založené tak, že vás ZABIJÚ, pretože sa nezaoberajú realitou. Cvičte. Vedomosti a pochopenie týchto vedomostí je sila.

(povodny autor: Darren Laur; do SK preložil wabakyu, clanok perobil a upravil do konečnej verzie kyarorusan)

23 júna, 2007

Ako proti psom.


Útok psa môže byť naozaj strašný. Môžete byť aj vážne zranený alebo usmrtený. Čo robiť pri hroziacom útoku?

Môžete sa dostať napríklad na teritórium psa, ktorí na Vás zaútočí. Základné pravidlo je, neprekvapiť psa. Neprekvapiť resp. nevyrušovať ho pri spánku alebo jedení. Ak je pes na „svojom“ území alebo v spoločnosti mláďaťa, bude v ochrannom móde. Treba byť opatrný, pretože vtedy sa psy nehrajú. Neignorujte jeho reakcie ako zúrenie a vrčanie. Neutekajte, pretože psov inštinkt mu bude hovoriť aby vás naháňal. Namiesto toho ostaňte pokojne stáť s rukami pri tele, bez zbytočnej gestikulácie. Neukazujte ani strach ani prehnanú sebadôveru. Pre psa je to stále hrozba. Neusmievajte sa, pretože to vyzerá že ceríte zuby a vyzývate ho na súboj. Kontakt očami je tiež ale zlý nápad, pretože tak ako môže byť nepríjemný pohľad človeka na človeka, môže sa aj pes cítiť ohrozený vašim pohľadom. Pes to môže pochopiť ako výzvu z vašej strany. Je lepšie mať skôr uprený pohľad, pretože ak odvraciate zrak, pes to môže pochopiť ako slabosť z vašej strany. Najlepšie je mať tzv. neutrálny telesný jazyk, a to aj oči. Ide o to rozptýliť situáciu, aby pes stratil o vás záujem. V prípade útoku je možné použiť silného hlasu so slovami „stáť“ alebo „fuj“ a podobne, pretože psy, dlho žijúci s ľuďmi, sú navyknutý na podobné slová s použitím silného kamae teda postoja. Psy vedia že sa práve nehráte a aj oni by mohli byť zranené. Pozor však na použitie rýchlych pohybov alebo výkriku. To nie sú dobré spôsoby ako odstrašiť psa. Ak sa boju zo psom nedá vyhnúť, je dobré nespôsobovať psovi viac bolesti či utrpenia než je potrebné. Veľmi dobrá taktika je dať psovi niečo do čoho sa zahryzne, prípadne si medzi sebou a psom udržať vzdialenosť. Môžete si napríklad ruku omotať viacerými vrstvami látky a na udržanie vzdialenosti použiť noviny, bicykel alebo palicu.

Ak nemáte túto možnosť, potom dajte psovi svoju ruku aspoň trochu chránenú šatami. Ruku dávajte tak, aby pes nemohol poškodiť tepny na vnútornej strane predlaktia alebo zápästia. Nedávajte psovi ďalšie príležitosti k útoku ak už útok nepokračuje. Je chyba ťahať ruku ktorú hryzie pes. Najviac sa ruka poškodí práve pri vyťahovaní, kde sa poškodia cievy a tkanivo. Najlepšie čo môžete urobiť je natlačiť vašu ruku čo najhlbšie to psej tlamy. Môže mu to zastaviť prívod vzduchu, alebo napríklad vyvolať zvracanie. Zásadne to však neskúšajte z krokodílom :-) . Ak pes je zahryznutý v ruke, má zraniteľné oči a hrdlo. Ostrí úder do hrdla ako aj zatlačenie očí fungujú na človeku aj na psovi rovnako dobre. V prípade nutnosti sa dá použiť chvat, pri ktorom ruku zatlačíte psovi do tlamy a druhou rukou mu za hlavou zlomíte väz. To je obrana, ktorá sa vraj učí proti bojovo vycvičeným psom. Ďalším manévrom je uchopiť psa za zadné nohy a švihnúť s nim ako s bičom na chrbát do poddajnej pozície a zlikvidovať ho. Jak ľudia tak aj psy majú tlakové body. Dosť účinné sú body v podpaží a body kde by mal človek kľúčnu kosť. Dá sa útočiť aj na spojenie čeľusti, teda niečo ako ľudská jazylka. Cez túto oblasť ide aj spleť nervov. V rovnakej oblasti ako u človeka je aj hlavná tepna v oblasti krku. Táto oblasť sa dá tiež použiť ako cieľ útoku, avšak môže byť dosť problematická pri svalnatých psoch ako pitbuly. Spreje, ktoré sa predávajú proti ľudským útočníkom nie sú vhodné na obranu pred útočiacimi psami. Pes sa totiž pohybuje rýchlejšie a hmla vytvorená sprejom nie je dostatočná, aby mohla rýchlo účinkovať. Komerčne dostupné prostriedky sú napríklad korenia alebo štipľavá paprika. Elektrické obušky s nízkym napätím, slúžiace na dobytok, nie sú moc vhodné proti agresívnym psom, pretože výška napätia nie je dosť vysoká. A samozrejme obrátiť sa to môže aj proti vám. Pre psov miernej agresivity je silný úder na ňufák postačujúci. Pre viac agresívnych psov sa dá použiť chvat s palicou, po ktorom dôjde k vytknutiu čeľuste.

Problém je že treba byť dosť rýchli. Ďalšia možnosť je zatlačiť palicu hlbšie ho čeľuste a pákou na prednú nohu , či skôr podtrhnutím, dostať psa na chrbát. Čo so svorkou psov? Obrana je iná než pri útoku jednotlivca, pretože psy sa vracajú k primitívnejšiemu správaniu. Najdôležitejšie je hneď identifikovať vodcu svorky a jeho náhradníka. Teda akúsi alfu a betu vo svorke. Po zlikvidovaní dvoch hlavných psov vo svorke totiž začne každý premýšľať samostatne a je možné že pochopia že útok nebol až tak dobrý nápad.

22 júna, 2007

TAMESHIGIRI

Pekný efekt pri TAMESHIGIRI


09 júna, 2007

Anatómia strachu

Štúdie poskytujú 2 jasné odpovede na otázku, prečo sa obrancovia dostávajú do zlej pozície pri obrane. Vyplýva to zo zúženia zorného poľa pri útoku, aby mozog získal viacej informácií o hroziacom nebezpečenstve. Chce to však určitý čas a tak telo bude od hrozby ustupovať a tým zväčšovať zorné pole a čas potrebný na analyzovanie nebezpečenstva.

Za druhé, úloha mozgu je spracovávanie širokého okruhu informácii. Preto dodatočné podnety, ktoré by normálne boli spracované boli stratené. Toto vysvetľuje prečo si ľudia nemôžu pamätať určité fakty umiestnené blízko hrozby.

Prvá skutočná štúdia v oblasti prežitia bola uskutočnená v roku 1930. Jednalo sa o zistenia, že pri bojovom nasadení sa pri kódovaní správ do Morseho abecedy robili väčšie chyby než v dobe mieru či nebojovej činnosti.

Pri určitých podnetoch sa skrátka aktivuje časť nervovej sústavy (autonómny odozvový proces), ktorá môže záporne ovplyvniť (psychologicky a fyziologicky) správanie tela.

Zrýchlenie tepu.

Vieme že SSR – reakcia pri strese (Survival Stress Reaction) priamo súvisí so zvýšením srdečného tepu.

Pri 115 úderoch (bmp) väčšina ľudí stratí prstovú obratnosť, klesá aj schopnosť súbežne spracovávať viacero úloh.

Pri 145 bmp stráca väčšina ľudí niektoré motorové schopnosti (3 alebo viac motor. Schopností ktoré môžu pracovať súbežne)

Vizuálne efekty

Vizuálny systém je primárny zmyslový orgán tela pri sebaobrane.

Pri 175 bmp, sa viečko vytiahne. Zrenice sa rozšíria a sploštia. Je to tunelový efekt. Preto sa obranca snaží cúvať od útočníka – aby sa cez tento zrakový tunel dostali potrebné informácie do mozgu a ten ich mohol vyhodnotiť.

Pri tomto tepe srdca sa vizuálne sledovanie stáva zložitejšie. Toto je veľmi dôležité keď príde k viacnásobným hrozbám. Behom viacerých útokov mozog bude udržovať sledovanie jedného cieľa. Keď bude eliminovaný vyhľadá ďalšiu hrozbu. Zorné pole sa zužuje v priemere o 70%.

Preto je veľmi dôležité učiť študentov bojových umení tzv. „skenovať“ priestor okolo seba a hľadať ďalších útočníkov.

Pri 175 úderoch sa zložitejšie aj zameriavanie blízkych objektov. Preto obranca nevie presne povedať v akej vzdialenosti bol útočník.

Zvukové efekty:

Cca pri 145 bpm sa časť mozgu pri SSR, ktorá tieto vnemy spracováva, uzavrie. Toto je dôvod prečo pri boji ľudia nepočujú, prípadne hovoria že síce počuli ale nerozumeli.

Mozgové efekty:

Cca pri 175 bpm nie je neobvyklé, že sa zhorší schopnosť pamätať si čo a ako sa stalo.

Toto je známe aj pod názvom strata pamäti pri kritickom namáhaní. Pri tomto jave si osoba zapamätá cca len 30% informácií o danom incidente v prvých 24 hodinách. 50% hodinách a 75% až 95% v 72 až 100 hodinách.

Pri 185 až 220 bpm prejde väčšina ľudí do stavu tzv. nadmernej bdelosti. Tiež je to známe aj ako jeleň v žiary svetlometov. Osoba robí veci ktoré sú neefektívne prípadne robí nerozumne veci ako napríklad že opustí kryt. Prípadne sa je to teda stav, kde ľudia hovoria o nemožnosti hýbať sa, kričať a podobne.

Motorické efekty

Pri cca 115 bpm sú menej dostupné schopnosti ako ťahanie spúšte a zachádzanie s nožom.

Ale hrubé motorické schopnosti sú optimalizované.

Prečo je to teda nebezpečné pre sebaobranu? Pretože sa zvyšuje čas odozvy na podnety a vnímanie hrozby.

Treba si zapamätať, že v skutočnom boji môže dôjsť k zmene tepu zo 70 na 220 úderov za menej než polovicu sekundy. Čo je potom maximálny rozsah keď hovoríme o SSR a srdečnom tepe? V jednej štúdii sa hovorí o rozmedzí 115 až 145 úderov.

Teda rozmedzie od 115 do 145 úderov je rozsah kde sú bojové schopnosti a čas odozvy maximalizované (najlepšie).

Ako sa už hovorilo, SSR je autonómna odpoveď, ktorá nastane bez vedomej myšlienky.

Ako sa dá dosiahnuť najlepšie zlepšenie reakcie tela pri skutočnom boji?

- Dôvera v schopnosti.

Toto sa uskutočňuje cez duševnú a telesnú výchovu.

- Skúsenosti cez vlastný dynamický tréning a realistickými simuláciami.

Skúsenosť zvyšuje sebadôveru a redukuje počet nových vecí čo môžu prekvapiť.

Čím viac sa to podobá skutočnosti, tým lepšie.


Predstavy a duševné obrazy:

Niečo ako ladenie. Vieme že horná časť chrbtice zabezpečuje krátkodobú pamäť

Treba si pamätať, že myseľ nevie tak ľahko rozoznať či je to realita alebo fantázia.

Hypnózou sa dá docieliť naprogramovanie určitých reakcií na podnety. Je vraj možný dosť značný nárast v bojovom výkone, ale hlavne v čase ktorý potrebuje adept na naučenie daných schopností.

Dýchanie :

Dýchanie sa používa vo výučbe bojových umení po tisíce rokov.

Ide o tzv. autogénne dýchanie.

Nádych nosom – výdych ústami.

Správne dýchanie vie spomaliť tep srdca až o 30% do času 40 sekúnd.

Hodnota života:

Všeobecne je život človeka považovaný za drahocenný.

V sebaobrannej situácii sa ale môže stať, že dôjde k poškodeniu zdravia či usmrteniu druhej osoby. Pravda ale je že pri tréningu sa o tom moc nepremýšľa. Mnohí ale v dôsledku napríklad viery nechcú zabíjať alebo vážne ubližovať.

Ak sa človek nevyrovná s možnosťou usmrtenia útočníka, môže to viesť k jeho porážke pri reálnom boji.

Viera v misiu či úlohu.:

Ak si neveríte, resp. ak neveríte v splneniu misie, budete váhať v boji.

Tí čo to zažili boli buď zabitý alebo vážne zranený.

Systém viery:

Do boja musíte ísť s tým že máte všetko rozhodnuté.

Samuraj aj letec kamikadze rozumeli tomuto pravidlu.

Systém viery – nech už je akýkoľvek – minimalizuje strach zo smrti

Treba si pamätať, že boj nie je miesto na väčšie úpravy vašej viery.

Potrebujete byť sústredený na úlohu a na nič iného.

Tréning:

Príprava na boj, teda tréningom musí byť založená na čo najjednoduchších pohyboch. Prečo?

Pretože ako vieme pri SSR sa naša bojaschopnosť zhoršuje, bez ohľadu nato ako dobre sme vycvičený.

Musíme mať plán B pre každú techniku.

Priemerný čas na podnet je asi sekunda. Ak už teraz učíme študenta ďaľšiu odpoveď na špecifický útok, zvýšime čas odpovede na útok o 58%.. Na ulici chceme tento čas naopak znižovať.

Napríklad : ak sa učíme viac možných obrán na jeden špecifický útok, mozgu zaberie určitý čas rozhodovanie ktorú použije. Toto zvýši čas odpovede možno natoľko, že to môže rozhodnúť medzi životom a smrťou.

Inštruktor by mal novú techniku učiť v pomalom pohybe. Prečo? Dovolí to mozgu študenta sledovať techniku cez fyzický a duševný tréning spolu s opakovaním až pokiaľ sa nestane podvedomou.

Všetky techniky by sa skôr mali rozdeľovať do určitých schodov, než ich učiť veľa naraz.

Veľa inštruktorov učí danú techniku od začiatku až do konca v jednom kuse. To je ale chyba.

Treba si pamätať, že sa ju učí mozog prvý krát cez zrak ako z obrázkov. Pre štúdium, kde sa technika učí od začiatku po koniec je potrebné mať študentov, ktorí sú už duševne na potrebnej úrovni, aby to ich mozog pochopil. Ak sa to takto nevyučuje, s najväčšou pravdepodobnosťou bude študent sklamaný svojim neúspechom.

Ak sú už techniky naučené, môže sa pristúpiť k dynamickému tréningu tak, aby podnety a odpovede odpovedali čo najviac skutočnosti.

Vo výskume z roku 1995 vyšli na svetlo sveta aj fyziologické efekty z emócií.

Sú teda naše mozgy pevne zapojené vo výcviku, alebo prevyšujú inštinktívne – zakorenené odpovede tela pri napadnutí? Ak odpoveďou je áno, potom môže byť táto inštinktívna reakcia zmenená?

Naozajstný výskum tejto oblasti neexistuje. O reakciách, spôsobe učenia mozgu a stavoch sa dozvedáme až v poslednej dobe hlavne vďaka technológiám ako magnetická rezonancia.

Dr. Josef LeDoux z univerzity v New Yorku viedol výskum ohľadne výskumu na cicavcoch.

Vďaka výskumu chápeme, ktoré nervové cesty a spojenia sú pre pochopenie SSR dôležité.

Doktor LeDoux uviedol: „strach je nervový obvod ktorý bol navrhnutý k tomu, aby držal organizmus na žive v krízových situáciách“.

Doktor LeDoux verí, že učenie a odpovedanie na popudy, ktoré varujú pred ne bezpečím, zahrňujú nervové cesty, ktoré posielajú informácie o vonkajšom svete do amygdalya – časti mozgu v ktorom sa potom určí význam podnetov a spúšťa sa reakcia ako beh, boj alebo stuhnutie. Mení srdečný tep, zmeny v orgánoch a v žľazách.

Siddleov výskum skúmal priamu vzťažnosť medzi SSR a srdečným tepom.

Problém s týmto predpokladom je že na ľudí ako bežci, ktorí môžu mať vysoký tep srdca, SSR nemá účinok.

Prečo bežcov vysoký tep je spôsobený fyzickou námahou a nie emóciou (strachom) spôsobenou spontánnou alebo okamžitou hrozbou na telo či život, ktorá spúšťa neurologickú odpoveď mozgu a SSR proces.

Toto tiež vysvetľuje prečo inštruktori, ktorí sa pokúsili preveriť Siddleov výskum cez údery až po srdečný monitoring nezaznamenali žiadne komplexné zhoršenie motorických schopností.

Treba povedať, že dokonca Siddle uznáva fakt, v prvej rade kvôli výskumu doktora LeDouxa,

že zvýšenie tepu srdca je ničím viac než len regulátorom teploty, alebo indikátorom všímania si úrovne stresu a je neriadiacou silou výkonového zhoršenia.

Doktor LeDoux tiež našiel, že sú tam dôležité rozdiely medzi emóciami a citmi. City sú produkty vedomej mysli, zatiaľ čo emócie sú zreteľné vzory chovania neurónov. Emócie môžu existovať vedome skúsenosťou, rovnako ako fyziologické a neurologické reakcie a dobrovoľné a nedobrovoľné chovanie.

Verím, že dôležitý záver tejto informácie je, že emócia zo strachu je bezvedomí proces

na neurologickej úrovni. Keď je spustená fyziologická reakcia, máme len málo možností, ak vôbec nejaké, na riadenie či kontrolu, ale môže mať formu.

Dr. LeDoux objavil, že časti strachu idú svojou vlastnou cestou za citmi (feelings) a emóciami.

Podľa doktora LeDouxa, je to tiež špecifická spomienka na emóciu. Spolu s neurológom Dr. Holtom rozšírili tento fakt a povedali, že po hroznej skúsenosti si nemôžu obete dobre pamätať čo sa stalo, ako ani presný čas a miesto útoku. Telo však bude reagovať zvýšením tepu srdca, zmenou dýchania a potenia.

Riadené obrazy, pokiaľ sú riadené správne a profesionálne budú ďalšou spojitosťou v bojovom tréningu.

Nie všetky vedecké výskumy robia rozdiely medzi emóciami a citmi (feeling), väčšina súhlasí že strach z odpovede zaváži viac než len fyzická príprava na boj, nadmernú bdelosť a podobne.

Čo sa stane v našom mozgu emócia strachu je spustená?

Podľa Dr. LeDouxa a ďalších neurológov časť mozgu zistí a začne s odpoveďou na nebezpečenstvo. ( V prvom kroku amygdala ktorá príma vstup z každého zmyslového systému tela a môže preto hneď odpovedať ) a v závislosti na boji so silami podnetov, začne mozog hodnotiť ako pokračovať, a skúsi vyriešiť daný problém nasledovným spôsobom:

Informácia z podnetu hrozby je objavená cez 5 zmyslových orgánov tela.

Informácia je spracovaná časťou mozgu v blízkosti časti mozgu s názvom amygdala.

Tá jedná ako letový dispečer alebo dispečer na železničnej stanici. Vytriedi prichádzajúce podnety zo zmyslových orgánov.

Pri spontánnej hrozbe sa informácia dostáva do časti mozgovej kôry ktorá vedome premýšľa o popude (ako napríklad zraková kôra), ohodnocuje nebezpečenstvo atď. Pokiaľ už bolo rozhodnutie spravené, informácia sa stiahne späť na amygdalu ktorá vytvorí emóciu a akcia cez telo sa buď uskutoční alebo sa zablokuje (zamrzne).

Tento proces sa koná v nespontánnych situáciách. Táto neurónová cesta je obvykle nazývaná „hlavná cesta“. Toto je cesta v ktorej vyučujú najväčší bojový inštruktori.

Inak povedané: Osoba dáva úder pravého háku ktorý je videný a teda objavený vizuálnym systémom. Vizuálny systém stiahne tento podnet do časti mozgu a začne s triedením. Potom sa informácia pošle do zrakovej kôry mozgu. V zrakovej kôre sa robia rozhodnutia proti pravému háku. Potom sa pošle odpoveď na amygdalu ktorá vytvorí emóciu ktorá úder zablokuje cez samotné telo obrancu.

Siddle uviedol, že automatická odpoveď na špecifickú hrozbu sa môže nachádzať vtedy, keď študenti praktikujú schopnosti spolu so špecifickou úrovňou hrozby.

Pre správnu odpoveď skrátka musia byť prítomné správne podnety, ktoré spustia odpoveď.

Ak sa teda očakáva tréning prežitia na reflexov, je potrebné to zapracovať veľmi skoro do samotného tréningu študentov.

Pri spontánnom útoku je informácia odoslaná do amygdali, ktorá nastaví SSR ( obranný reflex)

Ďalšie ochranné reflexy zahrňujú napríklad kýchanie, žmurkanie očami, dávivý reflex, odťahovanie sa od nebezpečenstva a laryngospasmus (uzavretie dráhy aby sa zabránilo vniknutiu vody do pľúc). Informácia je potom poslaná do mozgovej kôry.

Keď mozgová kôra dostala informáciu, sú preskúmané podnety či hrozba skutočne existuje.

Amygdala na základe tejto informácie zabezpečí aktiváciu obrany alebo prerušenie odpovede.

Bohužiaľ nervové spojenia z mozgovej kôry do amygdaly sú menej vyvinuté než z amygdaly do mozgovej kôry. Preto ak je aktivovaná emócia je dosť zložité ovládať ju.

To znamená že pri neočakávanom spontánnom útoku, bude reflex vyvolaný amygdalou prevyšovať natrénované techniky ktoré nie sú v súhlase s automatickou reakciou tela (prirodzenou reakciou). Ale mnoho ľudí čo cvičia bojové umenia sú presvedčený že sa to dá docieliť sústavným opakovaním podnetov a reakcií. Pri hlavnej dráhe to môže robiť problémy. Toto bude fungovať len pri nízkej dráhe v mozgu, pokiaľ je možné stihnúť odpoveď na útok a to len v prípade že obrana bude v súlade s automatickým reflexom ktorý nastaví amygdala.

Robert Weinberg (PhD), dobre známy a vysoko rešpektovaný športový psychológ uviedol po výsledku Westmorelandovej štúdie, že jedinci sa obvykle vrátia do preferovaného alebo inštinktívneho módu chovania zvlášť pod stresom.

Účelom uvedených štúdií je demonštrovať skutočnosť, že jedine nacvičená odpoveď zhodná (čo najbližšia) s reflexom bude úspešná.

Pamätajte si, že táto dráha nižšej úrovne nesprostredkuje detailné informácie o podnetoch hrozby, ale má výhodu rýchlosti.

Vysoká rýchlosť je na úkor nepresnosti v odhaľovaní nebezpečenstva.

Dr. Epstein zo skupiny „psychologického“ výskumu stresu a strachu urobil komplexnú recenziu na túto tému. Dospel k záveru, že každá osoba má 2 rôzne režimy spracovávania informácií pri spontánne vyvolanej hrozbe.

Rozumové myslenie: (nízke straty emociálneho vzrušenia) človek je schopný vedomej činnosti, analytický poznávací proces.

Skúsenostné myslenie: (vysoký stres a emocionálne vzrušenie) je to automatický - intuitívny mód spracovania informácií, ktorý pracuje s rôznymi pravidlami v rozumovom móde a je nadradenými normálnemu či vedomému mysleniu.

Vo väčšine situácií prevyšuje teda automatické spracovanie informácií nad rozumovým či vedomým, pretože je menej namáhavé a účinnejšie. Toto je najmä pri náhlom a vysokom strese, teda v situáciách kedy sa vyžaduje permanentný fyzický výkon.

Cesta známa ako „hlavná cesta“, v ktorej akcia môže byť založená na vedomej vôli a myšlienke.

Ako sa zdá, má táto cesta účinok pri „progresívnych“ druhoch popudov a strachu. Tu môže študent bojového umenia použiť výcvik na báze podnet/odozva, čo najbližšie k prirodzeným pohybom.

Druhá cesta, známa ako „ nízka cesta“ , ktorá je spustená spontánnym a neočakávaným útokom. Tu bude mozog ovládať telo pomocou „ochranného reflexu“, ktorý bude prevyšovať systém boja, ktorý sa zakladá na poznávacích schopnostiach fyzickej odpovedi. To je najmä ak výcvik nie je zhodný s „ochranným reflexom“.

Čo teda môžeme ako inštruktori, tréneri, a učitelia robiť aby sme včlenili najaktuálnejší výskum na poli strachu a znalostí nutných pre prežitie do tréningu?

Absorbujte informácie ktoré tu sú uvedené a rozhodnite sami.

Sila je práve v znalostiach, v porozumení a v aplikáciách týchto znalostí.

Vtipné

LEN TAK NIEČO NA MRKNUTIE.

01 júna, 2007

Predaj svôj čierny pás za pintu červenej krvi

Rozhodol som sa sem dať tento článok, lebo niektoré pasáže sa mi páčili

kyarorusan

****************************************************************************

James Loriega : Najjednoduchšia obrana nožom
Od doby, keď sa Filipínsky boj nožom a palicou stal súčasťou hlavného prúdu bojových umení koncom 70 tych a začiatkom 80 tych rokov, sa zvyšok sveta bojových umení stal posadnutý „efektivitou“ obrany nožom. A plným právom, i keď oneskerene. Dovtedy boli cvičenci karate, jujutsu a dokonca juda (!) presvedčení, ak nie dokonca namyslení, o ich schopnostiach obrany voči oponentovi ovládajúci nôž. Potom prišli do popredia malí hnedí muži z Cebu (Visayas) a Stockton, a náhle dovtedy populárny X-blok (juji-uke, pre tých čo si ho stále pamätajú) takmer zmizol zo slovníka bojových umení.

Dokonca, aj keď bol X-blok rozumnou obrannou technikou proti výpadu nožom, faktom zostáva, že 80% útokov nožom, pozorovaných a zaznamenaných políciou, sú seky a nie výpady. Ďalšia štatistika hovorí, že hlavnými cieľmi útoku sú ruky a tvár, a nie brucho alebo hruď.

Ak sú použité výpady, tak sú veľmi často mierené na strany (boky) a do oblasti obličiek. Toto nie je prekvapujúce, vzhľadom na to, že sa bude útočník uchylovať k bodaniu, ak sa dostane príliš blízko na rezanie. V tejto pozícii sú najdostupnejšími cieľmi obrancov nechránený bok a chrbát.

Dnes v bojových umeniach existuje celý priemysel špecializujúci sa na výuku expertov efektívnej obrany proti útoku nožom. Knihy, videá a semináre nás učia „nebáť sa nikoho“, „byť ako had“ a inak bojovať „bez zbrane proti nožu“. Ak sa však pozriete dookola zistíte, že sa toho vo vývoji veľa nezmenilo.

Samovražedný „ rozrež mi žily“ X-blok bol iba vymenený nadbytočnými, rovnako nezmyselnými, nefungujúcimi a nespoľahlivými odzbrojovacími technikami. Pokiaľ cvičenec nepraktizuje a necvičí Filipínsku alebo Indonézsku obranu proti nožu tak, sú jeho „efektívne techniky“ iba čakaním na vykrvácanie.

Ponúkané „progresívne bojové systémy“ ako wing chun, hapkido, hwarang-do, Brazílske jujutsu, a nová milovaná Krav Maga, sľubujú poskytnutie „reálnej odpovedi“ na „reálny útok“. Bohužiaľ, keď ste v týchto umeniach ocenený čiernym pásom, nedostanene k tomu niekoľko litrov krvi vášho typu.

Lámanie tehál, Vyhýbanie sa mečom a Chodenie po žeravých uhlíkoch.

Po viac ako troch dekádach trénovania a vyučovania bojových umení, som dostal príležitosť pozorovať veľké množstvo „testov“ a hodnotení spojených s ocenením zručností a udelovaním stupňa. Videl som ako títo testeri robili katy, lámali tehly alebo dokonca bojovali s tuctom simulovaných protivníkov.

Niekoľko testov, ktoré som počas tých rokov podstúpil aj ja, boli rovnako nepodstatné. Od vnímania a uhýbania sa sekajúceho meča, až po chodenie bosými nohami po rozžeravenom uhlí. (Posledne dva zmieňované testy oboznámený čitateľ bez váhania rozpozná ako testy „vyšších úrovní“ používaných v niektorých druhoch ninjutsu.) Niekedy sú tieto testy predramatizované a sú rovnako správne. Nútia testovaného jedinca k vyprázdneniu mysle a ku koncentrácií na samotné nebezpečenstvo.

Avšak, oddelene od tejto podvedomej integrácii študentovho mentálneho a fyzického sústredenia a merania jeho schopnosti v danej situácii, vyznievajú tieto testy viac rituálne než je rozmer samotných bojových schopností. Kým moje pozorovanie nie je zamerané na pôsobenie proti ostatným alebo na minimalizovanie ich úspechov, verím že pravé meradlo hodnoty bojovníka je určené testom, ktoré som nevidel v žiadnom dojo. Ako Ronald Duncan – Shihan, môj ninjutsu tréner, často pripomínal, „pravým meradlom zručností bojovníka je jeho schopnosť obrany proti útočníkovi ovládajúcemu nôž“.

Povaha vs. Kov

Samozrejeme, neodkazuje na to, ako cvičenec bojových umení vykonáva svoje cvičné obrany proti svojmu tréningovému partnerovi. Nerozpráva ani o plynulých realistických odzbrojovacích technikách predvázaných tými študentmi, ktorých bojové umenie je orientované na nôž. Odkazuje na individuálnu prirodzenú schopnosť odpovedať adekvátne - čo je maximum, ktoré môžete očakávať – proti neznámemu útočníkovi, ktorého účel a schopnosť ovládať nôž je rovnako neznáma.

Tieto neznáme oddeľujú cvičenca od pouličného bitkára. Zastaví ho váš bleskurýchly kop do kolena, alebo vyletí jeho nôž rýchlejšie ako váš kop a rozreže vám šlachy? Neodpovedajte, pokým nestojíte pred človekom, ktorý v ruke zviera Tanto.

Úloha ruky

Bohužiaľ, toto triezve a reálne pochopenie extrémneho nebezpečenstva, ktoré ostrá čepeľ predstavuje nápadne chýba v drtivej väčšine videopások, kníh, článkov, a „praktických seminárov“, ktoré sa zameriavajú na praktickú výučbu obrany nožom. Mesačníky ako Black Belt a Inside Kung-Fu stále publikujú články s názvom Obrana proti útočníkovi s nožom, alebo jemu podobným. A stále znázorňujú pseudo - odborníkov na bojové umenia predvádzajúci X-blok proti výpadu nožom.

Úlohou ruky je zastaviť chladnú zbraň s ničím iným než so svojími mäkkým tkanivom a tvrdými kosťami. Úlohou ruky je zabrániť presnej a ostrej čepeli vniknutiu do tela alebo do žíl. Úlohou ruky je fyzicky odvrátiť a neutralizovať útok šialenej, krutej osoby použitím iba rúk a nôh – a to bez zranenia končatín. Úloha je taká, ako znie – v najhoršom nemožná a v najlepšom extrémne ťažká.

Obrana bez zbrane proti nožu bola neoddeliteľnou súčasťou Andalúzskej kultúry noža. Ich techniky boli zdokumentované až do roku 1849 a anonymne vydané s názvom: Manual del Baratero, ó Arte de Manejar la Navaja, el Cuchillo, y la Tijera de los Jitanos.

Dokonca ešte pred vydaním tohto často citovaného, ale zriedka pochopeného manuálu, existovali v celom Španielsku a južnej Európe tréningové miestnosti, ktoré jedincovi poskytovali inštrukcie ako prežiť mnohými spôsobmi potýčku bez zbrane. Mnohé z týchto tréningových hál vyučovali oddelene boj so zbraňou a boj bez zbrane.

Najlepšia obrana

Na požiadanie nášho vydavateľa, som požiadal inštruktora španielskej školy boja nožom Santiaga Rivera aby svoj nôž vymenil za pero a popísal základy systému obrany nožom, ktorú vyvinul a vyučuje vo svojej Escuela de Armas Blancas v Seville. (Don Santiago, pre čitateľov, korí ešte nečítali Sevilskú oceľ: Tradičné španielske umenie boja nožom, je súčasným Maestro de Armas, a údajne popredným predstaviteľom ostrých zbraní po celej Andalúzii.) Hovorí:

Zistil som, že najlepšia obrana voči útočníkovi z nožom, je mentálna. Ak viete ako používať nôž, táto mentálna technika bude fungovať vo väčšine prípadov napadnutia. Táto mentálna technika znie: majte svoj nôž stále zo sebou, vždy keď odchádzate z domu.

Najjednoduchšou odpoveďou na potenciálny problém stretu s ozbrojeným útočínkom je že sa stanete preventívne zručným v používaní noža, a budete ho mať vždy zo sebou. Pre niektorých bude táto odpoveď znieť príliš jednoducho. Takýto ľudia iba súhlasia s komplikovanými riešeniami. Pre iných je myšlienka nosenia noža rovnajúca sa dopusteniu trestného činu. Takýto ľudia uprednostňujú právo pred bezpečnosťou. Tiež sa zdajú byť neznalými, že sa môžu bezpečne brániť s malým legálnym nožom.

A niektorí ľudia budú argumentovať, že nosenie zbrane ich vystavuje nebezpečenstvu obrátenia sa proti nim. Takýto ľudia sú iba leniví alebo si jednoducho neuvedomujú, že časť
zodpovednosti, ktorá prichádza s nosením zbrane, je aj získanie zručnosti v jej používaní.

Mnoho súčasných nadšencov boja s nožom vynaložilo veľké úsilie, aby získali skrátenú kópiu tohto manuálu - iba na jeho prečítanie a interpretovanie podľa ich existujúcich predstáv o tom, čo manuál „hovorí“. Rovnako, ako iná veľmi známa práca - Bruce Leeho: Tao of Jeet Kune Do; existuje viac čitateľov náchylných k „interpretácii“ než tých, ktorí chcú pochopiť jej odkaz.


Tichý Partner

Don Santiago sa vždy zaujímal o stálu pripravenosť a pohotovosť. Následkom týchto záujmov bolo údajne to, že Santiago so sebou bežne nosil štyri alebo päť nožov. Hoci by to bolo porušenie dôvery, spýtať sa majstra kde a ako dobre bol ozbrojený, prenikol som do podstaty veci pozorovaním a takisto jeho lekciami.

Čepeľ musí byť tvoj stály spoločník, ako dobrá žena. Mala by byť pri tvojom boku, nech sa deje čokoľvek, poskytujúc vždy pomoc, podporu a dôveru. Zaobchádzaj s ňou dobre, udržuj ju ostrú a bude s tebou až do konca.

Nôž nosený pre osobnú ochranu, aby bol vôbec použiteľný, musí byť k dispozícii a prístupný. Môžete si byť celkom istý, že keď sa k vám priblíži útočník, jeho zbraň bude pripravená (a je jedno či s ňou mával, alebo nie). V takomto prípade je reakčný čas, ktorý potrebujete k vytiehnutiu zbrane, pri najlepšom minimálny. Väčšina situácií vám neumožní prehmatávať vrecká, aby ste našli a vytiahli svoju zbraň. Buď budete pripravený, alebo budete porezaný.

Bohužiaľ, mnoho jedincov nosiacich nôž sa často cíti samoľúbo jednoducho len preto, že ho nosia. Avšak nosenie noža je nedostatočné. Dokonca pravidelné nosenie na rovnakom a prístupnom mieste nie je dosť. Iba neustále nosenie noža, jeho rýchle nájdenie a príprava skôr než vás útočník dosiahne je prijateľné. A aj tak vám to dá iba 50% šancu na prežitie.

Santiago, ako aj mnoho ostatných doporučuje stále nosiť aspoň dva nože. Toto samozrejme dáva zmysel. Nakoniec, bojovník s nožom musí byť všestranný, pretože môže vzniknúť situácia, kedy sa jeho dominantná ruka zraní a on predsa nemôže prestať bojovať. Z toho potom vyplýva, že ak sú obe jeho ruky schopné efektívne, ak nie rovnako, zaobchádzať s nožom, mal by tento potenciál využiť na plno. To samozrejme neznamená, že by mal bojovať s dvomi nožmi simultánne, ale znamená to, že by mal mať nože v dosahu kažej ruky.

Pamätajte, nôž, ktorý máte používať, musí byť vašim spoločníkom. A so spoločníkmi, je bezpečnosť v číslach. Kľúčom k úspešnému noseniu nožov sú pokusy a cvičenie. Rozhodnite sa, ktoré miesta vám na nosenie najlepšie vyhovujú, a potom sa cvičením usitite že fungujú stále a vo všetkých prípadoch.

James Loriega, technický redaktor Realfightingu, od roku 1967 trénoval Ninjutsu, západné šermovanie, Sevilský boj nožom a niekoľko ďalších bojových umení. Keďže získal čierny pás a inštruktorské oprávnenie v rôznych systémoch, v súčasnosti vyučuje boj so zbraňou i bez zbrane, vo svojej telecvični v Raven Arts Institue, v New York City.



preložil: WABAKYU