10 októbra, 2011

IX Seminár Inosanto Kali v Bratislave 25-26. novembra 2011

Pripravuje sa ďalší seminár Inosanto Kali

Termín :25-26. novembra 2011

Téma :

Piatok večer: 18,30 – 21,00 (bloky s tyčou, s nožom)

Sobota 10,00 – 13,00 (Panantukan/Silat) / 14,00 – 17,00 ( Baston y Daga, Numerada, Sparing)

Miesto konania seminára : Bratislava/Mlynská dolina, Átriové domy – Blok E

Potrebné vybavenie: Tréningový nôž, graplingové rukavice, ratanové tyče.

Prihlasovaci formular je tu

Info : info@kalisilat.sk

09 októbra, 2011

CQC seminár s Hockom Hochheimom v Budapešti

Kedže o seminári Hocka Hockheima v Budapešti som/sme vedeli dosť vopred, bolo možné si zariadiť volný čas a potrebné financie. Cesta do cudziny je totiž vždy plná prekvapení a zážitkov, ale poďme po poriadku.

Piatok-deň prvý

Vstával som asi o štvrtej ráno, aby som stihol potrebné spoje a dorazil do Budapešti. Hodinu som čakal na príchod chalanov z Košíc. Kedže som nevedel či nemajú dlhšie meškanie, pokúšal som sa šéfovi výpravy zavolať. To by však musel mať zapnuté automatické vyhľadávanie siete. Pri prechode hranice SK-HU sa mu telefón neprihlásil do siete a mne to hlásilo nedostupné číslo. Chalani ale dorazili na dohodnuté miesto stretnutia. Keďže do prvého tréningu, ktorý začínal myslím o 15tej, bolo dosť času, vybrali sme sa na miesto určenia pešo. Bol to pekný šľapák, hlavne keď človek zistí že polovicu vecí mohol nechať doma. Počasie bolo totiž perfektné po celé 3 dni nášho pobytu. Prvý deň som zažil jeden zo svojich "šokov" a tento šok nás sprevádzal všade. Mesto s asi 2mil.ludi. Feťáci, šľapky, divný občania a hlavne nenormálne množstvo bezdomovcov a neskutočný smrad v podchodoch. Tak to je niečo čo asi na SK až takto okaté zatiaľ nieje. Nie? Nieje to tak? Ale je. Potvrdila mi spolucestujúca z Maďarska, ktorá cestovala v nedeľu do Bratislavy. Išiel som po rôznych chodníkoch v rôznych mestách, ale tak zasrané chodníky od hovien som videl zatiaľ len v Budapešti. Skrátka niekedy kľučkujete medzi bezdomovcami a hovnom. Ďalšia nepochopiteľná vec bola miestami až neochota obsluhovať cudzincov. Občas aj s poznámkami, či nevedia minúť peniaze inde. To je asi nový druh marketingu v Maďarsku. Dosť bolo ale ohovárania, aspoň ženy sú tam pekne :)

Priestory sme našli. Bol to miestny klub Krav Maga. Po prezlečení a uvítaní sa začala výučba. Prvý deň bol pre nás trochu sklamaním. Aspoň sme si to najprv mysleli. Vtip bol totiž v tom, že Hock chcel za tie dni prejsť veci zo základu jeho systému a následne na to naviazať. Išlo o to, že na konci sa dalo páskovať na najnižšie stupne systému. Ako povedal Hock, počas semíku pozeral na ľudí a spravili by všetci zúčastnení. Díky. Jeden stupeň 8tisic forintov a inštruktor za 20tisic. Žiaľ penazí nebolo nazvyš a popravde, čo by sme tu na Slovensku s tým robili ? Tu si nikto neváži kvalitu. Takže mať viac a viac technických stupňov je nezmysel, pokiaľ nieste aj inštruktor daného systému. Niektoré štýly to už vraj majú tak, že učiť sa môžete len veci na váš technický stupeň. Pekný biznis. Keďže plyn, elektriku ani stravu za učiteľa nikto nezaplatí, je to asi daň doby v ktorej žijeme. Prvý deň sa teda brala základná práca s nožom a tyčou. Držanie, bodanie, sekanie, rýchle tasenie a podobne. Fotiť a točiť sa počas tréningu nedalo, aj keď jeden človek bol predsa na to určený a tak dúfam že sa čoskoro dostanem ku fotkám.

Hock si samozrejme doniesol na predaj DVD a rôzne tričká. Skrátka americký štýl. Po ukončení prvého dňa sme sa vybrali pohľadať miestny klub Wing chun a Kali v ktorom sme mohli prenocovať. Miestnosť bola vystlaná žinenkami. Na stenách cvičné zbrane. Skrátka paráda.

Sobota-deň druhý

Budík sme si natiahli na siedmu ráno, ale reálne sme sa zdvihli až o ôsmej. Cesta metrom bola rýchla. Cestou sme si niečo kúpili na jedenie a hor sa na tréning. Tréning začínal okolo deviatej hodiny. Tento krát to už bolo naozaj zaujímavé. Hock vysvetľovanie pretkával rôznymi príhodami a celkom zaujímavými poznámkami o taktike a jej využití v boji. Stred sobotňajšieho dňa bol v znamení "Military" Quick Kills". V krátkosti, prebrali sa základné veci ohľadne vojenského narábania s nožom. Teda zabíjanie, ako by sa dalo v krátkosti povedať. Technicky to bolo predovšetkým bodanie do rôznych častí tela a to s dosť detailným vysvetlením. Na rozdiel od sebaobrany tu totiž išlo o usmrtenie útočníka. Tento deň tréning skončil okolo sedemnástej a tak sme mali čas zájsť do KFC a pochutnať si na kuracinke. Po večeri a prebratí konšpiračných teórií o ktorých Miloš (jeden z účastníkov zájazdu ) nič nevedel, sme zaľahli k zaslúženému spánku.

Nedeľa-deň tretí

Nedeľa bola v znamení odzbrojovania útočníka so strelnou zbraňou. Neskôr sa brali veci s nožom a proti nožu a to aj na zemi (newaza). Toto bolo naozaj zábavné. Ten kto tvrdi že boj je 80 % bojom na zemi a preto je najlepšie cvičiť BJJ a Judo, by mal asi prehodnotiť svoj postoj k životu. Je to síce fajn, ale určite to nie sú odpovede na všetko. Bojovať na nože na zemi(newaza) je omnoho ťažšie. Pravdepodobnosť že vás útočník dostane je omnoho omnoho väčšia než v stoji. Hock poznamenal že v USA sa tiež začalo cvičiť vo veľkom BJJ, kde niektorí tvrdili že BJJ je odpoveď na všetko. Za realitu sa zamieňali súťaže, kde sú zakázané páky na prsty, bodanie do očí a mnohé ďalšie veci, čo je stále ďaleko od ulice. Potvrdil to aj Hockov asistent Tim Llacuna, ktorý pracuje pre UFC Gym.

Poslednú časť tvoril nácvik drilov. Išlo o Hubud (Hubad) v rôznych prevedeniach s následnými údermi. Môj sparing partner bol asi nejaký miestny podivín. Dával také údery, že som mal občas pocit že mi chce odstreliť hlavu. Neskôr som zistil, že s ním nikto nechcel cvičiť, lebo jeho spôsob hraničil s ťažkým ublížením na zdraví, ak pohnete hlavu do zlej pozície. Tréning skončil cca 17hod. Spravili sme zopár spoločných fotiek a hor sa na vlak. Cesta domov vlakom bola v celku v pohode. Spolucestujúca bola aj mladá slečna z južnej Kórei. Slečna nevedela, že sa Československo rozdelilo na CZ a SK. Bratislava jej nič nehovorila. Že čo ? Slovakia? Bratislava? To je nejaké mesto? Rozdelený? Fúúúha... No vraj keď príde domov, musí si naštudovať dejiny Európy. :) Posledný spolucestujúci bol z Brazílie. Ako som to zistil? Pred odjazdom vlaku prišiel nejaký predavač cudzojazyčných novín. Mal všetko možné. Keď mladík neodpovedal, anglicky sa ho spýtal že odkiaľ je. Z Brazílie odpovedal. Aha tak Brazílske noviny nemám. Nato sme všetci v kupé vyprskli smiechom.

Celkovo sa na seminári zúčastnilo 63 cvičencov. Seminár bol štvordňový, ale my sme boli iba tri dni.

Fotka z nedele

Fotka z piatka

Malú reportáž z posledného dňa si môžete pozrieť tu.

Linka na stránku Hocka Hochheima