Rozhodol som sa sem dať tento článok, lebo niektoré pasáže sa mi páčili
kyarorusan
****************************************************************************
James Loriega : Najjednoduchšia obrana nožom
Od doby, keď sa Filipínsky boj nožom a palicou stal súčasťou hlavného prúdu bojových umení koncom 70 tych a začiatkom 80 tych rokov, sa zvyšok sveta bojových umení stal posadnutý „efektivitou“ obrany nožom. A plným právom, i keď oneskerene. Dovtedy boli cvičenci karate, jujutsu a dokonca juda (!) presvedčení, ak nie dokonca namyslení, o ich schopnostiach obrany voči oponentovi ovládajúci nôž. Potom prišli do popredia malí hnedí muži z Cebu (Visayas) a Stockton, a náhle dovtedy populárny X-blok (juji-uke, pre tých čo si ho stále pamätajú) takmer zmizol zo slovníka bojových umení. Dokonca, aj keď bol X-blok rozumnou obrannou technikou proti výpadu nožom, faktom zostáva, že 80% útokov nožom, pozorovaných a zaznamenaných políciou, sú seky a nie výpady. Ďalšia štatistika hovorí, že hlavnými cieľmi útoku sú ruky a tvár, a nie brucho alebo hruď.
Ak sú použité výpady, tak sú veľmi často mierené na strany (boky) a do oblasti obličiek. Toto nie je prekvapujúce, vzhľadom na to, že sa bude útočník uchylovať k bodaniu, ak sa dostane príliš blízko na rezanie. V tejto pozícii sú najdostupnejšími cieľmi obrancov nechránený bok a chrbát.
Dnes v bojových umeniach existuje celý priemysel špecializujúci sa na výuku expertov efektívnej obrany proti útoku nožom. Knihy, videá a semináre nás učia „nebáť sa nikoho“, „byť ako had“ a inak bojovať „bez zbrane proti nožu“. Ak sa však pozriete dookola zistíte, že sa toho vo vývoji veľa nezmenilo.
Samovražedný „ rozrež mi žily“ X-blok bol iba vymenený nadbytočnými, rovnako nezmyselnými, nefungujúcimi a nespoľahlivými odzbrojovacími technikami. Pokiaľ cvičenec nepraktizuje a necvičí Filipínsku alebo Indonézsku obranu proti nožu tak, sú jeho „efektívne techniky“ iba čakaním na vykrvácanie.
Ponúkané „progresívne bojové systémy“ ako wing chun, hapkido, hwarang-do, Brazílske jujutsu, a nová milovaná Krav Maga, sľubujú poskytnutie „reálnej odpovedi“ na „reálny útok“. Bohužiaľ, keď ste v týchto umeniach ocenený čiernym pásom, nedostanene k tomu niekoľko litrov krvi vášho typu.
Lámanie tehál, Vyhýbanie sa mečom a Chodenie po žeravých uhlíkoch.
Po viac ako troch dekádach trénovania a vyučovania bojových umení, som dostal príležitosť pozorovať veľké množstvo „testov“ a hodnotení spojených s ocenením zručností a udelovaním stupňa. Videl som ako títo testeri robili katy, lámali tehly alebo dokonca bojovali s tuctom simulovaných protivníkov.
Niekoľko testov, ktoré som počas tých rokov podstúpil aj ja, boli rovnako nepodstatné. Od vnímania a uhýbania sa sekajúceho meča, až po chodenie bosými nohami po rozžeravenom uhlí. (Posledne dva zmieňované testy oboznámený čitateľ bez váhania rozpozná ako testy „vyšších úrovní“ používaných v niektorých druhoch ninjutsu.) Niekedy sú tieto testy predramatizované a sú rovnako správne. Nútia testovaného jedinca k vyprázdneniu mysle a ku koncentrácií na samotné nebezpečenstvo.
Avšak, oddelene od tejto podvedomej integrácii študentovho mentálneho a fyzického sústredenia a merania jeho schopnosti v danej situácii, vyznievajú tieto testy viac rituálne než je rozmer samotných bojových schopností. Kým moje pozorovanie nie je zamerané na pôsobenie proti ostatným alebo na minimalizovanie ich úspechov, verím že pravé meradlo hodnoty bojovníka je určené testom, ktoré som nevidel v žiadnom dojo. Ako Ronald Duncan – Shihan, môj ninjutsu tréner, často pripomínal, „pravým meradlom zručností bojovníka je jeho schopnosť obrany proti útočníkovi ovládajúcemu nôž“.
Povaha vs. Kov
Samozrejeme, neodkazuje na to, ako cvičenec bojových umení vykonáva svoje cvičné obrany proti svojmu tréningovému partnerovi. Nerozpráva ani o plynulých realistických odzbrojovacích technikách predvázaných tými študentmi, ktorých bojové umenie je orientované na nôž. Odkazuje na individuálnu prirodzenú schopnosť odpovedať adekvátne - čo je maximum, ktoré môžete očakávať – proti neznámemu útočníkovi, ktorého účel a schopnosť ovládať nôž je rovnako neznáma.
Tieto neznáme oddeľujú cvičenca od pouličného bitkára. Zastaví ho váš bleskurýchly kop do kolena, alebo vyletí jeho nôž rýchlejšie ako váš kop a rozreže vám šlachy? Neodpovedajte, pokým nestojíte pred človekom, ktorý v ruke zviera Tanto.
Úloha ruky
Bohužiaľ, toto triezve a reálne pochopenie extrémneho nebezpečenstva, ktoré ostrá čepeľ predstavuje nápadne chýba v drtivej väčšine videopások, kníh, článkov, a „praktických seminárov“, ktoré sa zameriavajú na praktickú výučbu obrany nožom. Mesačníky ako Black Belt a Inside Kung-Fu stále publikujú články s názvom Obrana proti útočníkovi s nožom, alebo jemu podobným. A stále znázorňujú pseudo - odborníkov na bojové umenia predvádzajúci X-blok proti výpadu nožom.
Úlohou ruky je zastaviť chladnú zbraň s ničím iným než so svojími mäkkým tkanivom a tvrdými kosťami. Úlohou ruky je zabrániť presnej a ostrej čepeli vniknutiu do tela alebo do žíl. Úlohou ruky je fyzicky odvrátiť a neutralizovať útok šialenej, krutej osoby použitím iba rúk a nôh – a to bez zranenia končatín. Úloha je taká, ako znie – v najhoršom nemožná a v najlepšom extrémne ťažká.
Obrana bez zbrane proti nožu bola neoddeliteľnou súčasťou Andalúzskej kultúry noža. Ich techniky boli zdokumentované až do roku 1849 a anonymne vydané s názvom: Manual del Baratero, ó Arte de Manejar la Navaja, el Cuchillo, y la Tijera de los Jitanos.
Dokonca ešte pred vydaním tohto často citovaného, ale zriedka pochopeného manuálu, existovali v celom Španielsku a južnej Európe tréningové miestnosti, ktoré jedincovi poskytovali inštrukcie ako prežiť mnohými spôsobmi potýčku bez zbrane. Mnohé z týchto tréningových hál vyučovali oddelene boj so zbraňou a boj bez zbrane.
Najlepšia obrana
Na požiadanie nášho vydavateľa, som požiadal inštruktora španielskej školy boja nožom Santiaga Rivera aby svoj nôž vymenil za pero a popísal základy systému obrany nožom, ktorú vyvinul a vyučuje vo svojej Escuela de Armas Blancas v Seville. (Don Santiago, pre čitateľov, korí ešte nečítali Sevilskú oceľ: Tradičné španielske umenie boja nožom, je súčasným Maestro de Armas, a údajne popredným predstaviteľom ostrých zbraní po celej Andalúzii.) Hovorí:
Zistil som, že najlepšia obrana voči útočníkovi z nožom, je mentálna. Ak viete ako používať nôž, táto mentálna technika bude fungovať vo väčšine prípadov napadnutia. Táto mentálna technika znie: majte svoj nôž stále zo sebou, vždy keď odchádzate z domu. Najjednoduchšou odpoveďou na potenciálny problém stretu s ozbrojeným útočínkom je že sa stanete preventívne zručným v používaní noža, a budete ho mať vždy zo sebou. Pre niektorých bude táto odpoveď znieť príliš jednoducho. Takýto ľudia iba súhlasia s komplikovanými riešeniami. Pre iných je myšlienka nosenia noža rovnajúca sa dopusteniu trestného činu. Takýto ľudia uprednostňujú právo pred bezpečnosťou. Tiež sa zdajú byť neznalými, že sa môžu bezpečne brániť s malým legálnym nožom.
A niektorí ľudia budú argumentovať, že nosenie zbrane ich vystavuje nebezpečenstvu obrátenia sa proti nim. Takýto ľudia sú iba leniví alebo si jednoducho neuvedomujú, že časť
zodpovednosti, ktorá prichádza s nosením zbrane, je aj získanie zručnosti v jej používaní.
Mnoho súčasných nadšencov boja s nožom vynaložilo veľké úsilie, aby získali skrátenú kópiu tohto manuálu - iba na jeho prečítanie a interpretovanie podľa ich existujúcich predstáv o tom, čo manuál „hovorí“. Rovnako, ako iná veľmi známa práca - Bruce Leeho: Tao of Jeet Kune Do; existuje viac čitateľov náchylných k „interpretácii“ než tých, ktorí chcú pochopiť jej odkaz.
Tichý Partner
Don Santiago sa vždy zaujímal o stálu pripravenosť a pohotovosť. Následkom týchto záujmov bolo údajne to, že Santiago so sebou bežne nosil štyri alebo päť nožov. Hoci by to bolo porušenie dôvery, spýtať sa majstra kde a ako dobre bol ozbrojený, prenikol som do podstaty veci pozorovaním a takisto jeho lekciami.
Čepeľ musí byť tvoj stály spoločník, ako dobrá žena. Mala by byť pri tvojom boku, nech sa deje čokoľvek, poskytujúc vždy pomoc, podporu a dôveru. Zaobchádzaj s ňou dobre, udržuj ju ostrú a bude s tebou až do konca.
Nôž nosený pre osobnú ochranu, aby bol vôbec použiteľný, musí byť k dispozícii a prístupný. Môžete si byť celkom istý, že keď sa k vám priblíži útočník, jeho zbraň bude pripravená (a je jedno či s ňou mával, alebo nie). V takomto prípade je reakčný čas, ktorý potrebujete k vytiehnutiu zbrane, pri najlepšom minimálny. Väčšina situácií vám neumožní prehmatávať vrecká, aby ste našli a vytiahli svoju zbraň. Buď budete pripravený, alebo budete porezaný.
Bohužiaľ, mnoho jedincov nosiacich nôž sa často cíti samoľúbo jednoducho len preto, že ho nosia. Avšak nosenie noža je nedostatočné. Dokonca pravidelné nosenie na rovnakom a prístupnom mieste nie je dosť. Iba neustále nosenie noža, jeho rýchle nájdenie a príprava skôr než vás útočník dosiahne je prijateľné. A aj tak vám to dá iba 50% šancu na prežitie.
Santiago, ako aj mnoho ostatných doporučuje stále nosiť aspoň dva nože. Toto samozrejme dáva zmysel. Nakoniec, bojovník s nožom musí byť všestranný, pretože môže vzniknúť situácia, kedy sa jeho dominantná ruka zraní a on predsa nemôže prestať bojovať. Z toho potom vyplýva, že ak sú obe jeho ruky schopné efektívne, ak nie rovnako, zaobchádzať s nožom, mal by tento potenciál využiť na plno. To samozrejme neznamená, že by mal bojovať s dvomi nožmi simultánne, ale znamená to, že by mal mať nože v dosahu kažej ruky.
Pamätajte, nôž, ktorý máte používať, musí byť vašim spoločníkom. A so spoločníkmi, je bezpečnosť v číslach. Kľúčom k úspešnému noseniu nožov sú pokusy a cvičenie. Rozhodnite sa, ktoré miesta vám na nosenie najlepšie vyhovujú, a potom sa cvičením usitite že fungujú stále a vo všetkých prípadoch.
James Loriega, technický redaktor Realfightingu, od roku 1967 trénoval Ninjutsu, západné šermovanie, Sevilský boj nožom a niekoľko ďalších bojových umení. Keďže získal čierny pás a inštruktorské oprávnenie v rôznych systémoch, v súčasnosti vyučuje boj so zbraňou i bez zbrane, vo svojej telecvični v Raven Arts Institue, v New York City.
preložil: WABAKYU
