28 mája, 2007

Nôž - reálne

1/ Obrana proti nožu musí byť rýchla a jednoduchá.

Čo najviac sa vyhnúť pákovým, resp. komplikovanejším technikám pri začiatku obrany.

Pákové techniky sa v reálnom boji dajú použiť len obmedzene. Samotná obrana musí byť čo najprirodzenejšia, bez človeku neprirodzených pohybov.

2/ Technika musí byť ľahko zvládnuteľná aj v strese pri skutočnom útoku.

Pri reálnom útoku sa v tele zvyšuje množstvo adrenalínu a aj hormónov, ktoré sa vylučujú v dôsledku stresu. Telo je strnulé a reaguje pomalšie.

Pri tréningu váš UKE, teda útočník nie je rozhnevaný. V podstate pri tréningu ide o hru na realitu. Tréning preto treba čo najviac približovať situáciám ktoré môžu nastať.

Na druhej strane, pri tréningu neudiera či nepáči TORI celou silou útočníka,

Netreba zabúdať, že útočník udiera či bodá viac krát za sebou.

3/ Je nutné učiť sa na sebaobranu techniky, ktoré sa dajú použiť vo veľmi krátkom čase.

Pre sebaobranu proti nožu je vhodné učiť sa techniky, ktoré sú maximálne jednoduché a cvičenec je ich schopný okamžite použiť v prípade útoku. (Ak nedôjde k psych. bloku v dôsledku stresu)

Štatisticky bolo zistené, že človek nezomiera po bodnutí len jednou ranou ( niekedy sa to však samozrejme stane). Môže ísť vraj aj o 40 bodnutí !!!

Najlepšie je kontrolovať vzdialenosť medzi Vami a útočníkom, či už údermi a kopmi alebo použitím improvizovaných zbraní. ( stolička, hasák, skrutkovače … )

Nezabúdajte že útočník má výhodu prekvapenia !

Základné princípy

a/ Aktívna obrana

Nespoliehať sa na vlastné zbrane. Je možné, že by ste napr. vlastný nôž nestihli ani vybrať.

Nečakať že po prvom útoku útočník prestane bodať. Je nutné konať.

b/ Zablokovať útočníkovi ruku, aby nemohol opätovne bodať

Zabrániť útočníkovi aby vás zabil a snažiť sa o ovládnutie jeho zbrane. Útočník bodá vždy viackrát za sebou. V prípade ak máte tú možnosť tak utiecť. Hrdinov je totiž plný cintorín.

c/ Protiútok musí byť silný, vykonaný v čo najvyššej rýchlosti.

d/ Odzbrojte útočníka alebo sa vzdiaľte do bezpečnej vzdialenosti.

Čím dlhšie bude boj trvať, tým skôr budete mŕtvy. Najlepšie je na začiatku hneď utiecť, prípadne prežiť prvý útok a utiecť. Ak toto nie je možné potom neostáva nič iné len bojovať.

Trošku reality v bodoch:

a/ Ak útočník nič s nožom nevie, má obranca 50% šancu že útok prežije. Ak je útočník expert

boja s nožom je percento prežitia obrancu veľmi nízke.

b/ Neexistuje žiadna jemná sebaobrana.

c/ Najlepšia obrana je útok.

d/ Hrdinov je plný cintorín

Základné princípy reálneho boja by sa dali zhrnúť do nasledovných bodov:

1. Pokiaľ protivník nemôže stáť, nemôže bojovať.

2. Pokiaľ protivník nemôže vidieť, nemôže bojovať.

3. Pokiaľ bojovník nemôže dýchať, nemôže bojovať.

4. Pokiaľ je protivník v bezvedomí, nemôže bojovať.

5. Pokiaľ je protivník mŕtvy, nemôže bojovať


spracoval: kyarorusan



27 mája, 2007

Šport vs. bojové umenie

Sledovanie ultimátnych zápasov sa v priebehu rokov stalo zábavou a biznisom. Televízne relácie vysielajúce ultimátne zápasy sa stali tvrdou konkurenciou pre profesionálny box a wrestling. Súboje sú rýchle, tvrdé a „skutočné“ - krv a pot. Protivníci sú obaja dobre trénovaní, používanými technikami sú údery, kopy, háky a boj na zemi. Pri boji na zemi sa používa škrtenie, údery, páky, výsledkom boja na zemi je väčšinou vzdanie sa jedného z protivníkov, alebo zásah rozhodcu, ktorý zápas ukončí. Otázkou zostáva, či skúsenosti nadobudnuté počas ultimátnych zápasov, budú fungovať aj pri pouličnom boji. Odpoveďou je, iba čiastočne.

Najskôr porovnajme pravidlá ultimátnych zápasov zo začiatku vysielaní (rok 1993) a dnes.

Prvé vysielanie

Dnes

Dve pravidlá:

- žiadne útoky na oči

- zákaz hryzenia

To isté a navyše:

- žiadne útoky na slabiny

- žiadne útoky lakťom na temeno hlavy

- zakázané páky na prsty a zápästia

- zakázané kopy a útoky kolenom na hlavu ležiaceho protivníka

- nutné rukavice

Desaťminútové kolo

Kolo trvá od troch do piatich minút

Bez váhových kategórií

Päť váhových kategórií

Víťaz bojoval štyri súboje za jeden večer

Jeden súboj

Z predchádzajúcej tabuľky je zrejmé, že ultimátne zápasy prešli vývojom, tento vývoj smeruje k jedinému cieľu zvýšiť bezpečnosť oboch protivníkov, najnebezpečnejšie techniky boli zakázané. V nasledujúcej tabuľke porovnáme ultimátne zápasy s pouličnými bitkami.

Ultimátne zápasy

Ulica

Obmedzujúce pravidlá pre techniky a útoky

Bez pravidiel

Troj až päťminútové kolá

Bez kôl

Váhové kategórie

Bez váhových kategórií

Bez zbraní

Použitie ľubovoľných zbraní (aj netradičných: stolička, palica, odpadkové koše, fľaše, …)

Jeden protivník

Viacero protivníkov, pričom nemusí byť zrejmé kto je protivník.

Použitie klietky proti protivníkovi

Použitie okolitého prostredia na zneškodnenie protivníka (steny, stoly, …)

Rozhodca na zastavenie súboja a vyhlásenie víťaza.

Súboje sú neriadené a nevyhlasuje sa víťaz

Žinenka

Betón alebo iný podobný povrch

Možnosť spoznať svojho protivníka, príprava na konkrétneho protivníka študovaním jeho štýlu

Prekvapivý útok, bez možnosti prípravy a štúdia štýlu protivníka.

Chrániče

Bežné oblečenie


Ako je možné vidieť ulica predstavuje úplne odlišné nekontrolovateľné prostredie, použitie zbraní a
viacero útočníkov nie je ničím prekvapivým. Pouličné útoky bývajú prudké a nevyprovokované. Cieľom bývajú zraniteľné miesta ako napríklad oči a temeno hlavy. V prípade, že skončíte v boji na zemi s jedným protivníkom (tento spôsob je bežný pre ultimátne zápasy) je veľmi pravdepodobné, že Vás ďalší protivník kopne, udrie poprípade aj bodne do chrbta. Väčšina bitiek na ulici nie je záležitosť jeden na jedného, v prípade napadnutia skupinou protivníkov je zem posledné miesto kde by ste chceli skončiť. Napriek obmedzeniam ultimátnych zápasov sú tieto jedným spôsobom ako sa priblížiť k reálnemu boju, nie je však možné zabúdať na to, že pravidlá pre ultimátne zápasy majú zabezpečiť bezpečie oboch aktérov a aj napriek tomu, že po súboji odchádzajú aktéri zranení a skrvavení, brutálnosti pouličného útoku sa nevyrovnajú ani ultimátne zápasy. V prípade, že sa chcete pripraviť na útok na ulici, vhodnejšou metódou bude zrejme štúdium niektorého z bojových umení. Ich výhodou je, že v nich nie sú špecifikované žiadne pravidlá a v záujme vlastného prežitia je možné použitie ľubovoľných útokov. Jedným z najznámejších bojových umení určených pre pouličný boj je jujutsu, v ktorom sa okrem iného študuje obrana proti viacerým útočníkom, obrana proti útokom s aj bez zbrane, odzbrojovanie protivníka. Rozhodnutie, ktorou cestou sa vybrať je plne vo Vašich rukách, ultimatívne zápasy ponúkajú plne kontaktný šport s pravidlami a minimom ochranných prostriedkov. Či to bude stačiť do prípadnej roztržky na ulici je otázne, takisto ani dlhé štúdium bojových umení Vám v prípade pouličnej šarvátky nezabezpečí isté prežitie. Slovami jedného z majstrov bojových umení, ktorý im zasvätil celý život: „Na ulici nerozhoduje technický stupeň, ale náhoda“.


spracoval a preložil:

"Mešťo"

22 mája, 2007

Videá










19 mája, 2007

Úspech policajnej akcie

Zákon o Policajnom zbore hovorí, že každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon oprávnení (§ 34).

Úspech policajnej akcie, do ktorej ste sa dostali omylom, je závislý aj od vás a vašej ochoty spolupracovať.

Ako sa správať pri zásahu?

Policajt je zákon, preto uposlúchni každú jeho výzvu s rozvahou.

Pri zisťovaní totožnosti nesiahajte prudko do vrecák, postupujte radšej podľa príkazov policajta, najmä pomalými pohybmi.
Nerobte vôbec žiadne prudké pohyby,
ak máte ležať s rukami nad hlavou, neprotestujte - je to hlavne vo Vašom záujme.
Ak máte sedieť s rukami na stole, nepripaľujte si cigaretu ani neupíjajte z pohára,
ak chcete niečo povedať policajtom, polohlasne o to požiadajte.
Nepozerajte zbytočne na policajtov, môžu nadobudnúť zdanie, že vám o niečo nekalé ide.

Ak sa Vám zdá, že ide iba o žart, radšej príjmite úlohu nachytaného, predídete zbytočným nepríjemnostiam.
Ak sa Vám zdá zásah neadekvátny neprotestuje ihneď na mieste, môžete tak urobiť na Útvare inšpekčnej služby MV SR podaním písomnej sťažnosti.

Princípy boja nožom

Kľúčovými - sú nasledovné body:

1/ Rob pohyby s čepeľou pri tele.

Útočník má totiž väčšiu šancu blokovať tvoj nôž ak tvoj postoj je moc široký.

2/ Útoč priamo na ciel v čo najkratších dráhach.

3/ Do pohybu (bodania a rezania) dávaj aj hmotnosť tela. Teda útoč telom nie len rukami.

4/ Aplikuj po celej dráhe noža pohyb tlakom vpred, aby si takýmto pohybom rušil

útočníkovu stabilitu.

Mýtus o obrane s nožom


Mýtus 1: Bojovník s nožom s Vami bude bojovať tak, že vám dá čas na aplikáciu vašich techník, čas na ohodnotenie jeho štýlu, čas na naplánovanie vašej obrannej akcie

Realita 1: Skúsený bojovník vám neukáže ani ostrie noža, pokiaľ vám ho nezaborí priamo medzi črevá. Pokúsi sa vás zabiť bez toho, aby ste si náznak útoku čo i len všimli. Väčšina bojových umení a vojenských štýlov boli vyvinuté v spoločnosti bez zákonov kde zákon tvorilo zopár ľudí s mocou. V dnešnej dobe je ilegálne niekoho len tak dobodať. Práca s nožom ktorú prezentujú väzni a vrahovia odráža realitu. Ak útočník máva nožom pred vami, aby vás obral o peniaze či len vyvolal vo vás strach, máte šancu v ktorej sa vám zíde tréning bojových umení. Ak sa však chcete potulovať v priestore gangu potom musíte byť pripravený na pasce bez výstrahy.

**********************************************************************************************

Mýtus 2: Potom čo vám ukáže nôž, použije ho ako zbraň dlhého dosahu. Teda prednou rukou, ktorú vystrčí proti vám, vás bude rezať, prípadne použije svoju hmotnosť pohybom dopredu a pokúsi sa vás bodnúť.

Realita 2: Pre zabijaka je ťažké robiť útoky aké vy požadujete. Žiadne z bojových umení nevyučuje boj nožom podľa reality, či už sa jedná o japonské, čínske alebo filipínske štýly.

Vyučuje sa akási hra s kockami. Napríklad rôzne štýly (aj vojenské) vyučujú rezacie pohyby v boji s odstúpením od útočníka. Takéto útoky sú pre časopisy a do filmu. Väzenský štýl je úplne iný. Takéto útoky môžete vidieť pri útoku, kde si samotný útočník udržuje vzdialenosť ako bezpečnostnú zónu. Takto útočí človek, ktorý sa cíti pomerne bezpečne a nie je videný, prípadne je príliš nahnevaný a je mu to jedno. Keď zabijak kombinuje pascu so silným a rýchlim útokom, používa najsilnejšie zbrane. Vy ste prekvapený, ste v zlej pozícii, bez vlastného bojového módu, teda príliš zraniteľný. Preto váš tréning musí zahrňovať nácvik obrany proti rýchlym a prekvapivým útokom. Pre veľkú pravdepodobnosť, že útokov bude zo strany útočníka niekoľko, hlavne ak vás chce zabiť bez svedkov, je nutné zvládnuť obranu proti mnohým typom útokov a obranu drilovať.

**********************************************************************************************

Mýtus 3: Mýtus zamrznutej ruky.

Platí to samozrejme pre obe ruky útočníka. Vo väčšine štýlov sa robí útok na ktorí obranca aplikuje páku po bloku útočiacej ruky. Z nejakého dôvodu sa vyučujú techniky na stojacej ruke ktorá bola pred tým blokovaná. Nehovoriac o tom že útočník má 2 ruky a málo kedy vidieť, že by sa obrana trénovala s vedomím tejto druhej ruky ktorá môže udrieť.

Realita 3: Ruka s nožom, ktorú zablokujete, si bude rezať cestu von zo zovretia minimálne tak rýchlo ako útočila. Bude rezať vaše predlaktie a telo , pričom druhá útočníkova ruka Vás v pohode zasiahne do tváre či hrdla.

Útočník môže použiť niekoľko spôsobov.

- Dostane Vás druhou neozbrojenou rukou.

- Bleskovo zaútočí a stiahne ruku, aby ste ju nemohli blokovať či zachytiť.

- Útočník sa začne prerezávať. Začne najbližším cieľom. Vy sa dostanete do šoku a vykrvácate.

Pokiaľ ide o väzenský štýl. Ten je smerovaný do neodkrytia útoku, aby sa eliminovala možnosť obrancu brániť sa. Používa sa voľná ruka na zachytenie cieľa a pritiahnutie. Prípadne sa obeť vtiahne do priestoru kde incident nebude videný.

**********************************************************************************************

Mýtus 4: Musíte skrátiť vzdialenosť a bojovať v dosahu noža.

Realita 4: Nôž je zbraň krátkeho dosahu a ak sa pokúsite bojovať v priestore jej dosahu naisto budete minimálne porezaný – s tým musíte rátať. Ak ste nútený bojovať proti útočníkovi s nožom, treba zväčšiť vzdialenosť od útočníka. Využite stoličky, taniere, nádoby na odpadky , prípadne aj hádzanie predmetov. Nevadí totiž ak je útočník cvičený na boj s nožom. On sa najprv k vám musí dostať na vzdialenosť, ktorá je určená pre boj s nožom.

Treba si uvedomiť, že nôž je nevyspytateľná zbraň s veľkou rýchlosťou a nepredvídateľným pohybom. Naozaj sa chcete dostať do žmýkačky?

**********************************************************************************************

Mýtus 5: Pokiaľ on mňa reže ja ho zabíjam.

Realita 5: Zabitie na jeden úder či bodnutie je veľmi ťažké, teda sa nedá s tým počítať pri obrane. Samozrejme dá sa to, ale keď sa to nepodarí, ste v sračkách. Toto nie je to čo by ste chceli. Hlboký rez v oblastiach ako je napríklad predlaktie, vás môže zastaviť v obrane pre určité fyziologické odpovede vášho organizmu bez možnosti kontroly.

Ruka ktorú obetujete na to aby ste vykryli sek na vaše hrdlo je pekný ťah, avšak pravdepodobne vám to znemožní použiť ju vo vašom útoku či nasledujúcej obrane, bez ohľadu na to koľkým iným by to fungovalo.

**********************************************************************************************

Mýtus 6: Ak ste dobrí v zápasení ste pripravený na boj.

Realita 6: Zápasenie je hra ktorá je bezpečná a bez ohľadu na to ako dobrý ste, nie je to boj. Naučí vás to rovnováhu, pohyb a techniky, ale nepripraví vás to na skutočný boj, keď musíte čeliť smrti, adrenalínovému šoku a brutalite.

Kriminálnik ktorý vás bude chcieť naozaj zabiť nebude s vami zápasiť. Jeho psychológia je úplne iná. Nebude mať strach, pretože on si vsugeroval svoju nepremožiteľnosť s jeho zbraňou aj s jeho predchádzajúcimi úspechmi.

Pokiaľ útočník začne mávať svojou zbraňou pred vami, ste šťastný ľudia. Máte teraz čas chopiť sa improvizovanej zbrane a zväčšiť vzdialenosť, prípadne utiecť.

Kyarorusan

5 najväčších problémov


s ktorými sa stretnete pri praktizovaní techník bojového umenia:

Niektoré bojové umenia predpokladajú, ze čím viac techník viete a praktizujete, tým viac situácií vyriešite efektívne. Preto niektorí cvičia viacero bojových štýlov (systémov).

I keď to znie logicky, môže tu vystať niekoľko problémov:

1) s príliš veľkým počtom techník....

Koľko rôznych techník sme sa schopní naučiť? Dosť na to, aby sme obstáli v každej situácií? Koľkými rôznymi spôsobmi môžeme byť napadnutí? Efektivita jedinca nezáleží na počte techník, ktoré ovláda, ale na tom, či sa nachádza v situácii, ktorú pokrýva jedna z techník ktorú trénoval. Toto nás privádza k druhému problému.

2)... priveľa rozmýšlame....

Budeme schopní v strese, chaose a náhlosti skutočného násilia rozpoznať čo presne útočník zamýšľa, aby sme vedeli použiť správnu techniku? Odpoveď je zvyčajne nie. Tretí problém je takisto spojený s ľudským správaním sa v strese.

3) ...dosť je priveľa!

Dokonca aj keď sme schopní presne identifikovať povahu útoku (za predpokladu, že útočník svoj útok v pol ceste nezmení), budeme schopní „prelistovať“ všetky nacvičené techniky, aby sme vybrali tú správnu pre danú situáciu.... to všetko v zlomku sekundy? Odpoveď je opäť nie.

4)... a nakoniec, koľko času môžeme stráviť trénovaním?

Tréningový čas je konečný. Koľko krát musíme danú techniku precvičovať, než ju budeme vedieť „dosť dobre“ (za predpokladu, že by nejaká technika vôbec mohla byť „dosť dobrá“ , aby sme na ňu stavili život)? Koľko času uplynie, kým sa naučíme ostatné techniky a natrénujeme ich na vysokú úroveň?

5) ... a čo ak útočník neútočí podľa vášho scenáru?

Nakoniec, trénovaním techník, ktoré ideálne pokrývajú špecifickú situáciu, vedie cvičenca do pasce rozpoznávania vzorov. Cvičenec si zvykne na špecifické situácie, ktoré sa mu na tréningu prezentujú, aby mohol danú techniku precvičovať. Cvičenec sa rýchlo naučí rozpoznávať a reagovať na tieho situácie alebo vzory, s výlučením všetkého ostatného. Tieto vzory môžu byť také presné, ako pohyb spolupracujúceho Uke-ho, alebo také dynamické ako pohyby boxerového sparing partnera (stále veľmi limitovaná forma). Ak je cvičenec bojových umení vystavený situácii, ktorá sa výrazne líši od naučených vzorov, často váha a zlyháva vo vytvorení efektívnej odpovede. Tento problém je dôvodom často citovaného scenára „čierny pás zbitý výtržníkom“. Výtržník sa pohybuje spôsobom, ktorý nezapadá do naučených vzorov cvičenca s čiernym pásom, na ktoré je zvyknutý v dojo, a preto nemôže efektívne reagovať na útok. Taktiež si pozrime zopár prvých šampionátov v Ultimátnych Zápasoch (UFC), kde striktní „udierači“ nezvyknutí na páky (znehybnenia) podľahli zápasníkom používajúcim aj údery a páky.

spracoval: WABAKYU

18 mája, 2007

Humor

Nindžovia


Nindžovia majú skutočne dlhú históriu s počiatkami v starej Číne.
Vôbec prvý záznam o existencii a dôležitosti nindžov je pravdepodobne kniha majstra Sun Tzu, ktorý žil medzi 6 a 4 storočím pred n.l.

Zatiaľ čo sa veľké armády ťažkopádne a viditeľne pohybovali cez územie Japonska, skupiny šinobi ( nindžov) potajme vnikali do hradov, zakladali požiare, vraždili alebo sa vkrádali pod plášťom tmy do nepriateľského opevnenia. Všetci daimjó (šľachtici) vedeli aj o tomto aspekte boja. Neboli to len ninjovia čo používali danú taktiku.
Príklady zapojenia samurajov a ninjov vo vojenských operáciách na území Japonska sú spísané v rôznych kronikách rodov v celom období Japonských dejín.
V obdobý Nambokučó dosiahol napríklad samurajský vojvodca menom Kusonoki Masašige značné úspechy svojim použitím nekonvenčných taktík a pripisuje sa mu založenie školy Kusonoki ryu. To čo sa označuje ako Masašigeho nindžucu je ale v skutočnosti skôr dobre zvládnuté gerilové vedenie vojny. Teda aj prekvapivé nočné útoky, ktoré sú sa do značnej miery líšia od myšlienok majstra Sun Tzu, a to boj použitím klamu. Existujú tvrdenia že Masašige založil spomínanú školu nindžucu Kusonoki ryu, avšak jeho postup, stratégia aj vpád do Kesagi bol vedený normálnymi vojakmi, ktorí však bojovali inak než bolo zvykom. Postupom času sa vytvorili dobré vzťahy medzi šogunom Tokugawa Ieasu a obyvateľmi Igy a Kogy, z ktorých sa niektorí stali palácové stáže rodu Tokugawa.
Macudairovia, ako sa predtým volal rod Tokugawa, boli v skutočnosti menší dajmiovia sídliaci v provincii Mikawa na Tókaidó, nebezpečne zovretý rodmi Nobunaga a Imagawa.
Samotný Ieasu strávil určitú časť života ako rukojemník jednej či druhej strany. Ieasua sa z bezmocnej osoby stal po čase bojovník v armáde rodu Imagawa. Po bojoch medzi rodmi Imagawa a Nobunaga sa Ieasu pridal na stranu Nobunagu a vytvoril s ním tajnú alianciu. Ieasu dobil hrad Kaminodžó, na ktorom boli väznený členovia jeho rodiny ako rukojemníci.
Tým dal Nobunagovi najavo svoje spojenectvo. Pri tejto akcii boli nasadený aj “šu” (nindžovia) z Kogy. Zaujímavé na tejto akcii bolo ale to, že útočníci neboli oblečený v čiernom a ich vodca bol ozbrojený kopijou.
V 70 rokoch 15 storočia sa ukazuje, že neexistujú pravidlá podľa ktorých by sa ninjovia riadili pri voľbe komu budú slúžiť. Bolo to zdá sa podľa momentálne požiadavky. Muži z Igy a Kogy nemali žiadnu vazalskú povinnosť voči dajmiom ktorým slúžili. Bola to teda služba za peniaze.
V 16 storočí sa nindžovia stávajú niekedy aj súčasťou bežnej armády a sú používaný ako špióni alebo ako malé skupiny elitných síl, ktoré mali za úlohu spôsobiť zmätok v radách nepriateľa, prípadne sa aj aktívne zúčastňovali na bežných poľných operáciách. Jeden zo záznamov je z 50 rokov 16 storočia. Vojna medzi rodmi Móri a Amako je popísana v knihe Čúgoku čiranky. V nej je zobrazenie použitia jednotiek „šinobi“ klanu Móri.
Skôr sa však jednalo o jednotku typu commando vo vnútri armády Móri, než o najatých vojakov za mzdu.
V Hódžó godaiki je zobrazenie antinindžovských nindžov, teda jednotiek armády rodu Hódžó, ktorých úlohou bolo zachytávať poslov a špiónov nepriateľa. Ďaľšou informáciou v Hódžó godaiki je akcia pod velením Kazama Kotaróa o ktorom sa hovorí v mnohých populárnych dielach. Kazama Kotaró v nich vystupuje ako jeden z najväčších vodcov nindžov vôbec.
Existuje len málo sengoku dajmiov, ktorí behom svojho života neboli cieľom vražedného pokusu. Dajmiovia ako Hideoši, Nobunaga a ďalší mali totiž veľmi početnú ochranu. Argumentovať by sa teda dalo tým, že jediná možnosť ohrozenia bola vlastne len v nasadení vražedného zabijaka. Len pre príklad sa dá uviesť že stráž Takedu tvorilo 6373 ľudí.
Najvýznamnejší pokus o Nobunagov život je zapísaný v Iranki ( kronike neúspešného povstania v Ige v rokoch 1579-1581). Traja nindžovia vtedy zamierili palné zbrane na Nobunagu. Minuli cieľ, ale zabili 7 ľudí zo sprievodu.
Mladý bojovníci ktorý prežili inváziu do Igy v roku 1581 ušli do iných provincií. Niektorí sa obrátili k odľahlým horám provincie Kii, ale iný sa usadili u Ieasua v provincii Mikawa, kde sa s nimi dobre zaobchádzalo. Vtedy už existovalo silnejšie spojenie s Igou v Ieasuovej armáde, pretože jeden z Tokugawových 16 generálov – Hattori Hanzó, pochádzal z Igy. Hattori Hanzó Masašige bol muž z Igy, ktorý v roku 1582 šiel v čele sprievodu, ktorý previedol Ieasua cez územie Igy. Hanzó sa narodil v roku 1541 ako syn Hattori Yasunagy, poplatníka rodu Macudaira. Svoju prvú bitku vybojoval ako 16 ročný vo forme nočného útoku na hrad UDO v roku 1557 a odišiel s vyznamenaním do bitiek pri Anegawe v roku 1570 a Mikatagahare v roku 1572. Prezývali ho diabolský Hanzó, aby ho odlíšili od ďalšieho významného Mikawského samuraja Watanabe Hanzóa. V kronike Mikawa Monogatari sa píše :““Najlepší samurajovia šľachtica Tokugawu boli Hattori Hanzó (diabolský Hanzó), Watanabe Hanzó (Hanzó kopia) a Acumi Gengo (rozsekávač hláv Gengo). Hattori Hanzó zomrel v roku 1596 vo veku 55 rokov a jeho pokračovateľom bol jeho syn Hattori Iwaminokami Masanari.
V 90 rokoch 16 storočia skončil vek malých nezávislých daimjóv. Hideoši uvažoval o invázii do Kóreje . Jeho armáda tam vtrhla v roku 1592 a jednotka nindžov bola začlenená priamo do 1 divízie japonskej armády. Tojotomi Hideoši zomrel v roku 1598, pričom zanechal mladého dediča menom Hidejori.
Ieasu mal v tedy veľký rešpekt pred mužmi z Kogy od ich útoku na grad Kaminodžó v roku 1562, ale služba ktorú nindžovia preukázali pri hrade Fušimi (JV od Kjóta) túto akciu prekonala. Okolo stovky nindžov bolo zabitých v boji a po úspešnom ukončení bojov u Sekigahary vykonal Tokugawa spomienkovú pobožnosť za ich duše. V roku 1603 sa Tokugawa prehlásil za šoguna a vládol z hradu v meste Edo (dnes Tokio) v ktorom mu bezpečnostnú gardu tvorili muži z Igy a Kogy. Muži z Igy strážili vnútorné priestory paláca a muži z Kogy. asi v polovičnom počte, strážili vonkajšiu bránu hradu.
V roku 1614 však nastal problém s Tojotomi Hidejorim a tak boli nindžovia naspäť v boji.
Tokugawa využil nindžov pod vedením Hattori Masanariho a Jamaoka Kagecukeho.
V roku 1638 vzniklo povstanie v oblasti Šimabara. Tu sa hovorí o poslednej bitke nindžov. Samurajovia boli vrhnutý do sveta o ktorom si mysleli že je dávno preč.
Keď bol vykonaný konečný útok na hrad Hara, nindžovia z Kogy slúžili nielen ako spojky medzi rôznymi jednotkami ktoré útočili na hrad, ale zúčastnili sa aj priamo bojov.

Pozn:
Nindžovia, ako sa zdá, neboli len vrahovia a špióni, ako sú najčastejšie prezentovaný, ale boli to hlavne skúsený bojovníci ktorých bojové kvality uznávali aj mocnári tej doby.
Osobne si myslím že rozdiel medzi nindžom a samurajom je skôr v spôsobe vedenia boja než v technikách ktoré používali.
V dnešnej dobe je napríklad možné porovnať profesionálneho vojaka a vojaka špeciálnej jednotky. Obaja budú vedieť strieľať, obaja budú vedieť riadiť auto, používať vysielačku a podobne. Rozdiel je hlavne v tom že vojaci špeciálnych jednotiek budú nasadený hlboko na území nepriateľa, a ich operácie budú prebiehať skryto.

Zdroje:
Stephen Turnbull, Ninja AD 1460 - 1650, Osprey publishing
Stephen Turnbull, Ninja – Kult japonského tajného boje bez příkras

http://www.stephenturnbull.com/