Špeciálne pre tento BLOG Vám prinášame rozhovor s predstaviteľom systému Bahad Zu'Bu Kali, GM Epifaniom „Yuli“ Romom. Rozhovor spísal Michal Crkoň pri svojom pobyte na Filipínach.
Joe Go, Tatanga a Borinaga.
S J.Gom som začal trénovať ako mladík. Vtedy som bol inštruktorom (FMA). Joe pracoval v malom obchode za pokladňou. Ja som vedel o koho ide, tak som tam chodil denno-denne s nádejou, že si ma všimne. Mimochodom, chodili tam aj krásne baby ( Yul je veľký sukničkár a aj v pokročilom veku 64 rokov si s mladými dievčatami pokoj nedal). Raz tam mal Joe kohútov na kohútie zápasy. Prejavil som záujem o jedného z nich, aj keď som samozrejme peniaze nemal, jeden kohút stal viac ako 2.500 pesos. Aj keby som peniaze mal, kohúta by som bol hneď zjedol. Nakoniec vyšla pravda najavo a tak nejako sme sa dali s Joe-om do reči. Neskor sme sa rozprávali viac a viac a nakoniec som nabral odvahu a spýtal som sa ho na tréning.
Je však o tebe Yul známe, že si ako jeden z mála s nim netrénoval v regulárnom „gyme“ ale systémom face-to-face, teda za zatvorenými dverami.
Áno, to je pravda. Nikto nevedel v tom čase, že trénujem s Joe-om. Bol som jeho privátny študent. Už v tom čase sa diala okolo FMA politika a nerobilo by to dobre, keby každý toto o mne vedel. V tom čase, ako som už spomínal, som bol inštruktorom miestneho Balintawak klubu.
Aký bol Joe človek? Musím sa priznať, že ho obdivujem, hlavne pre jeho geniálny pohyb tela.
Bola to veľmi milá osobnosť. Bol veľmi dobrý človek a učiteľ.
Čo si vlastne s Joe-om trénoval?
Trénoval som Gokosha a empty hands.
Aké boli tvoje začiatky s Antoniom Tatangom Ilustrisimom ?
Chýr o jeho majstrovstve sa mi doniesol do uší, preto som sa hneď rozhodol ho vyhľadať. Naneštastie bol vtom čase na mori ( Tatanga pracoval ako námorník, pričom striedal pobyt na mory a na pevnine).Keď sa konečne vrátil na pevninu, vyhľadal som ho. Sedel na lavičke v miestnom gete Tondo ( najhoršie a najnebezpečnejšie miesto v Manile, ak nie na celých Filipinach). O tréningu nechcel ani počuť. Snažil som sa teda postupne získavať jeho dôveru. Navštevoval som ho denne. ,Len tak sme sedávali a rozprávali sa o bežných veciach. Piekaval som mu rybky, nosil alkohol a podobne. Jedného dna sa blížim k Tatangovmu domu a čo nevidím, pred jeho domom sedí môj spolubojovník z Balintawak klubu, Tony Diego, s ktorým sme sa predtým moc nebavili. V momente sme prišli na to, že sa obaja snažíme získať jedno a to iste, pozornosť od Tatanga. Od tejto chvíle sa z nás stali bratia na život a na smrť. Tatanga však nechcel stále počuť o tréningu a to nám pomáhala aj jeho žena, ktorá mužovi stále dohovárala, obmäkčovala ho. Nič nepomáhalo. Tatanga tvrdil, že len nevedomosť protivníkov mu pomáha prežiť. O tom, že vyhral množstvo zápasov na život a na smrť hovoriť nemusím, že? Bolo ich cez 60. Bola to vraždiaca mašina. Raz sme sa však s Tonym dohodli a priniesli sme viac alkoholu ako zvyčajne. Tatanga bol mierne podgurážený, keď sme vytiahli palice a začali si medzi sebou precvičovať veci z eskrimy. Tatanga sa opýtal, že čo to robíme. My že cvičíme eskrimu. On že, toto je eskrima? Nechápavo krútil hlavou. Zobral teda palicu a vyzval nás ho napadnúť. Bola to bolestivá lekcia, ktorú sme utŕžili a ešte pekne dlho nás bolelo telo. Ľady sa však pohli a Tatanga nás začal vyučovať. Najhoršie bolo, že Tatanga nás zasahoval ešte v počiatkoch našich pohybov. Nemali sme najmenšiu šancu, bolo to veľmi rýchle,ľahké, nepredvídateľné a bolestivé.
Vždy mi naskočí úsmev na tvári, keď si spomeniem na tvoju príhodu s rybkou a prefíkaným Yulkom. Môžeš nám ju povedať?
:-) jasné. Ako vždy som piekol Tatangovi rybku. Tatanga vyzval Tonyho, aby išiel trénovať prvý. Ja som ho k tomu dohnal. Že reku ja dopečiem rybku, aby bola mäkká. Ako som však kľačal pri rybke, nenápadne som poškuľoval po oboch cvičiacih. Videl som, že Tony sa snažil prekvapiť Tatanga všetkou svojou silou a rýchlosťou, ale ten s ešte väčšou rýchlosťou kontroval Tonyho útoky. Tony bol už zbitý na nepoznanie, keď ma niečo napadlo. Keď ma Tatanga vyzval k vystriedaniu, povedal som si: „Tony útočil rýchlo a silno, preto bol zbitý, ja skúsim zľahka“. Na moje prekvapenie, keď som útočil na Tatanga s rýchlosťou a ladnosťou, ako by som útočil na svoje vlastné dieťa vo veku 2 rokoch, Tatanga odpovedal ľahko, bezbolestne a tiež pomaly, takže som mohol rozpoznávať jeho pohyby,ich smer a kontra akcie. Keď toto od bolesti sa krútiaci Tony videl, skoro padol z nôh. Toto je vlastne rozdiel vo vnímaní Kalis Ilustrisimo v našich dvoch osobách. Ja mam iné pohyby ako Tony, aj keď obaja sme trénovali s tým istým človekom, ten istý štýl. Naše rozdiely sú obrovské. Toto však prameni z toho, že Tony bol odjakživa strašne silný a vyšší ako ja, ja som bol malý a chudý. On staval na fyzickej sile, ja na ľahkosti a prefíkanosti. V starobe, keďže Tony je už veľmi chorý, som v dôsledku jeho kostnej deformácie vyšší. Je to môj brat a sme jedno telo. Sme jediní praví pokračovatelia KI na tomto svete.
Keď som trénoval s Tatangom, oči mi slúžili ako kamera. Vtedy kamery neboli a ak boli, boli väčšie než autá, akže by som ich aj tak neuniesol. Cez tréning som sa nesnažil nič opakovať, iba si Tatangove pohyby uchovať v hlave. Po tréningu som doslova bežal domov a s nikým sa cestou nebavil, aby som nezabudol, čo som videl. Až doma som s bratom analyzoval Tatangove pohyby. Niekedy až do rana.
Takže vidíš rozdiel medzi Tonyho a tvojim KI?
Jasne, Tony je zástupca rock and rollu, ja skôr valčíka. Je to fyziologicky dane. Tony je veľmi dobrý bojovník. Pred par rokmi som ho videl v bare, kde sme obaja sedeli, ako sa nechal vyprovokovať miestnym bitkárom. Ten ho napadol s palicou a Tony mu jediným švihom vybil oko. A bolo po bitke. Musím povedať, že to bolo v tej zlej štvrti Tondo a tento mladý agresor zrejme nevedel, kto sú to Tatangovi žiaci :-).
Tony ešte stále cvičí. Mal som možnosť sa s nim osobne porozprávať. Nie je už výcvik pre neho, vzhľadom na jeho zdravotný stav veľa?
Okrem toho, že prevádzkuje miestny KI klub, 3x do týždňa, každú nedeľu trénujeme v Lunete parku, kde sa fanatici KI stretávajú a trénujú. My sa pridáme, aj keď naša základňa je cez ulicu v Čínskej záhrade Rizal Parku. Okrem toho Tony stále vyučuje zahraničných študentov, z toho žije. Z tréningu miestnych nemá ani cent.
OK, vráťme sa teda naspať k BZ. Prečo si sa vlastne rozhodol založiť BZ?
Rozhodol som sa a zaloziť BZ niekedy v roku 1994. Ako viacnásobný majster v súťažnej eskrime ma toto už prestalo napĺňať, chcel som niečo reálne, to, čo ma vystihovalo. V súťažnej disciplíne eskrima, je s tebou každý kamarát, ale za chrbtom ťa iba ohovára a to ja nemusím. Rozhodol som sa pre realitu, pre vec,ktorá ma sprevádzala celý život. Založil som teda hrozbu palice a chladnej zbrane Bahad Zubu( Duel, reálna hrozba palice a noža)
Z čoho BZ vychádza?
V prvom rade to nie je systém alebo štýl. Je to reálna a prirodzená odpoveď na útok. 99 percent FMA systémov pri útoku oponenta ustupuje , či sa snaží útok blokovať, či nastavovať palicu a takto udierať systémom palica na palicu. My sa to snažíme presne naopak, teda ísť stále vpred a zasahovať nie palicu, ale oponentov najbližší ľudský ciel ( prsty rúk, lakeť, hlava...). Pokiaľ má človek strach z bolesti, nemal by robiť BZ, Nam palice vydržia roky :-).
Ako som spomínal, neexistujú tu žiadne bloky, všetko sa odvíja od monitoringu oponenta a kontra reakcii na na akciu protiv nika. Je to jednoduché. Neustále treba sledovať, monitorovať oponenta, či už prázdnou rukou alebo palicou, či nožom. Zabiť alebo poškodiť je už iba konečná dráma, nepodstatná ako farba na aute.
V BZ nemáme žiadne priame akcie. Každý útočí priamo, bráni sa priamo, to je FMA. My zasahujeme zo zadu, z boku, nepriamo. Priamej akcii by sa mal ubrániť každý, pozri sa na deti, keď sa hrajú, udierajú. Zoberú palicu a bijú priamo z hora kolmo nadol. To je prirodzene pre každého. Preto každý trénuje obranu na toto.
Nemáme žiadnych 36 uhlov útoku alebo podobne. Rozlišujeme iba pravú a ľavú ruku. Vždy bude útok vedený iba jednou z týchto rúk, nič viac a nič menej. Ak ide útok zo spodku nahor, či zhora nadol, stále to je iba ta konkrétna ruka, nič viac. Veľa sa tu vychádza z Gokosha pohybov, cvičí sa tu aj bio olisi, cvičenie so 42 palcovou tyčou. Najlepšie je opísať BZ ako skutočnosť, keby prechádzajúca obeť bola zapichnutá do chrbta nožom od chlapíka, ktorý na rohu tmavej uličky sedel a v momente, keď obeť prešla okolo neho, na oko nevenujúc okoliu pozornosť, a tento by ju zapichol nožom do chrbta. Špinavé, ľstivé a na 100 percent úspešné. Scény z kovbojky, keď si rozkročený muž pred obeťou prehadzuje nôž z ruky do ruky patria iba do filmov. Choď sa v noci pozrieť do Tonda, ako sa to robí. Denne sú tam 1-2 vraždy takýmto systémom, ako som opísal vyššie, Žiadne fair play tu nefunguje.
Aké su vlastne pohyby v BZ?
Ako som už povedal, všetko to vychádza z Gokosha. Rozdelil som ich do troch typov
Body foot step
Body foot work
Body posture coordination - LUTANT
To je cele. Potom poznáme pozitívne a negatívne vykonávanie pohybu v závislosti od momentálnej pozície zbrane a zaťaženia nohy a compass one a compass two, co je vlastne ľavý a pravý guard. Povedal by som, že dosť precvičujeme rodendu a inverted rodendu. Toto každý pozná, ale každý to zatracuje. Sú to neskutočne funkčné a nebezpečné veci, ak tomu človek rozumie.
Ako je zabezpečená výučba v BZ?
Mám inštruktorov po celom svete. Mam záujem o prácu iba s profesionálmi, mňa žiaci alebo študenti, ktorí nemajú ambície nezaujímajú. Človek, ktorý u mňa, pod mojím osobným dohľadom trénoval obdrží titul Guro,
t. j. inštruktor, učiteľ. Takýto človek by mal byt schopný učiť a naučiť ostatných. Takto sa vlastne zdokonaľuje aj učiteľ,nakoľko tento je nútený sa neustále pod ťarchou zodpovednosti a kladených otázok zdokonaľovať. Je to taký nekonečný kruh.
Aké máš plány do budúcnosti?
Najbližšie mám jedného študenta zo Švédska a druhého tu z Filipín. Potom by som mal ísť na 2 mesiace do Maroka ( toto sa pretiahlo na 3 mesiace, pozn. Autora článku), kde by som mal trénovať opäť sultána a jeho najbližšiu osobnú stráž.
Sultána?
Áno, veľmi rozumný človek. Trénuje iba 17 x do mesiaca a iba jednu hodinu denne. Vždy tú istú vec, až sa to pre neho nestane úplne zautomatizované. Oni tam trénujú trošku drsnejšie a dosť likvidačné veci. Je mi tam fajn, ale chýba mi tam priateľka a chalani ( zvyšok inštruktorov z Manily).
Na SR máme dva systémy Inosanto Kali a FCS. Hovoria ti niečo tieto systémy?
Jasné, oboch hlavných predstaviteľov poznám osobne, sú to dobrí chalani. S FCS mame podobne veci, len vstupy s palicou sú odlišné.
Ako vychádzaš s ostatnými majstrami FMA?
Poznáme sa tu navzájom. Myslím tým špičku FMA na Filipínach, či v Amerike ( tu do nedávna žil jeden z pilierov Kalis Ilustrisimo Christopher “Tropher” Ricket, R.I.P. pozn. Autora).Rešpektujeme sa.
Ale čo politika vo FMA?
Ta tu bola a aj bude,pokiaľ toto cvičenie bude o peniazoch, či uznaní. Poznám veľa bojovníkov za klávesnicou počítača, kde si robia svoju špinavú politiku a sú majstrami sveta v ohováraní. Keď im však zatelefonujem či napíšem, že by som si teda rad zmeral s nimi sily, hneď menia rétoriku a prosia. Nie majstro Yul, ja som to tak nemyslel a podobne.
Aké je tvoje prianie?
Aby každý poznal Bahad Zubu a mal možnosť ho spoznať prostredníctvom mojich inštruktorov, za ktorých ručím mojim menom.
Ďakujem za tento rozhovor a nielen zaň. Hlavne za možnosť ťa priamo spoznať a stráviť s tebou množstvo neopakovateľného času.
Nemáš začo, rado sa stalo (neodmysliteľný úsmev)
Autor článku: Mišo Crkoň
Fotky uverejnené v tomto článku sú uverejnené s povolením autora Kenta Vivesa