Kedy a ako si sa dostal k tréningu bojových umení?
K BU som sa tak serióznejšie dostal v podstate až na VŠ, čo bolo už dosť dávno. Inak všetko prebehlo úplné štandardne. Vždy ma tieto veci zaujímali, takže keď bola príležitosť išiel som na tréning.
Prečo tradičné bojove umenia?
Išlo o to spoznať školy TBU ktoré stály za zrodom moderných verzii BU ako Aikido, Kendo, Judo, ... a ktoré mali „skúsenosti“ z rôznych reálnych vojenských konfliktov v starom Japonsku.
Pre mňa tradičné bojové umenie znamená bojove umenie s históriou nie historické bojové umenie, teda nie nejaký muzeálny artefakt o ktorého účele nevie nikto nič, hlavne aby držal pokope. Takže je to niečo živé, aktuálne kde sa zároveň uchováva skúsenosť generácií pred nami aby sme stále nevynachádzali koleso, to šetrí čas a teda aj život. Ďalší aspekt tradičného bojového umenia je ten že ak tá škola ma x-100 rokov jej žiaci sa zúčastnili rôznych reálnych bojových konfliktov a stále je tu, stále existuje a to bez prerušenia „línie“, tak pravdepodobne niekto pomocou učenia tejto školy prežil, čo môžu niektorí ľudia pokladať za veľmi zaujímavé a hodné preskúmania. Takže asi preto.
Tiež si treba uvedomiť že TBU to nie sú iba Japonské BU. Ale aj Čínske, Thajské, Filipínske, .....
A tiež aby toto niekto nechápal zle, toto nie je o tom že TBU sú najlepšie a všetko ostatné je zlé, toto je len odpoveď prečo TBU.
Ak tento rozhovor číta aj človek čo o Bujinkane nič nevie, ako by si ho opísal zopár vetami?
V Bujinkane sa vyučuje 9 tradičných škôl Japonského bojového umenia. Keďže sa jedná o tradičné školy vyučujú sa tu všetky aspekty boja, teda údery, kopy, páky, hody, zbrane a veľa ďalšieho. V každom prípade chcem upozorniť že to neznamená 25% Aikido, 40% Judo, 35% Karate. Teda nie je to zlepenec štýlov. Samozrejme ako v každom BU aj tu je určitý dávka filozofie.
Najlepšie je, prísť sa pozrieť, pripadne si to rovno skúsiť. Netreba mať komplikované a naivné očakávania.
Ma zmysel tréning bojových umení, keď dnes zastrelia alebo zapichnú aj majstra?
Taký istý ako aj v minulosti. Kto nečíta len hrdinské príbehy o samurajoch, mušketieroch, rytieroch, Šaolinských mníchoch, atď. zistí že to bola tvrdá realita aj v minulosti. Zmenila sa technológia, ale ľudia sú v podstate sále rovnaký, majú stále tie isté túžby a problémy. Takže aj čo sa týka BU, podstata (základy) sú tie isté, zmenila sa len prostredie, zbrane, atď.
Jedny so základných myšlienok s ktorými BU narábajú sú: Čo keď super bude lepší? Čo keď budem zranený ? Čo keď ich bude viac ? Čo keď už nebudem vládať ? Ako sa nedostať do situácie kde žiadne „Potom“ už neexistuje ?
Toto sú veci ktoré sa riešili v minulosti, riešia sa v súčasnosti a pravdepodobne sa budú riešiť aj v budúcnosti.
Takže čo sa týka TBU, odporúčam sa s nimi oboznámiť, pretože tieto problémy riešia už veľmi dlho a pravdepodobne dosiahli vo svojom výskume aj nejaké výsledky.
Ak by si mal porovnať tréning v zahraničí (krajiny Európy) a na Slovensku ?
V prvom rade treba povedať že v súčasnosti sa v Bujinkane na Slovensku cvičí tak isto ako všade inde na svete. Nie sú tam žiadne rozdiely.
Jediný rozdiel v tréningoch je medzi tréningom v Japonsku a u nás. To je problém všade. Ale tým že veľa ľudí cestuje cvičiť do Japonska, aj Japonské Know-How sa postupne rozširuje do celého sveta.
Ak by si mal porovnať samotne Japonsko s ostatnými krajinami sveta ?
Nuž moc krajín som nenavštívil, teda moc porovnávať nemôžem, takže iba niekoľko myšlienok.
V Japonsku budete vždy cudzincom (môj pocit). Veľká jazyková a kultúrna bariéra .
Pri svojich návštevách v Japonsku som mal možnosť žiť s priemernými Japoncami. Teda v žiadnom drahom hoteli a ideálnom svete. V podstate riešia tie isté problémy ako sa riešia všade inde a ochucujú to Japonskou príchuťou.
Ak mám povedať pravdu, tak chodím do Japonska cvičiť BU, Japonsko ako také ma až tak moc neupútalo.
Ktoré krajiny si navštívil pri štúdiu bojových umení?
Každý kto trénuje nejaké BU sa chce dostať hlavne k „zdroju“. V prípade Japonských BU je to Japonsko a Japonský učitelia. Na druhom mieste sú učitelia ktorí sú dlhodobo v kontakte s Japonskými učiteľmi, v mojom prípade je to hlavne kontakt s Českými učiteľmi. Zúčastňujem sa aj seminárov pod vedením ďalších skúsených svetových učiteľov. Takže v podstate navštevujem hlavne Japonsko, Česko a keď vyjde čas a peniaze, aj ďalšie európske štáty.
Aký bol tvoj najsilnejší pocit po prvom príchode do Japonska ?
Čo sa týka tréningov, tak v podstate väčšina ľudí s ktorými som sa na túto tému rozprával mala ten istý pocit. A to je, že sme dosť „MIMO“! A ten pocit MIMO, ten trvá a trvá. Neviem či je úplné správne použiť slovne spojenie „Japonci vedia viac“, pretože tie iste techniky sa cvičia všade, asi správnejšie je povedať že Japonci tomu rozumejú viac (do hĺbky, princípy, základy, pointu). Takže to čo robia, je jednoducho „iný level“.
Aký je pre teba hlavný prínos v štúdiu bojových umení?
Robím to v prvom rade preto, lebo ma to baví, je to pre mňa zaujímavé, obohacujúce. Určite keď niekoho zaujímajú známky a pre svoju prácu nepotrebuje BU, tak sa bude na tréningoch nudiť.
V každom prípade si myslím, že tréning BU je vo všeobecnosti užitočný. Človek je v priamom kontakte s inými ľuďmi (teda nie iba virtuálne kontakty), pohyb, zábava, sebaobranný a psychologický aspekt.
V súčasnosti aj u nás je veľký výber BU, takže odporúčam sa isť pozrieť na rôzne tréningy a vyskúšať si to.
Aký máš postoj k iným štýlom?
Vo všeobecnosti kladný. Aj Bujinkan sa skladá z 9-tich škôl BU. Mnohý učitelia v minulosti aj v súčasnosti cvičili a cvičia rôzne veci ktoré ich posúvali/jú ďalej. V každom prípade je ťažké sedieť na viacerých koňoch naraz a pre väčšinu ľudí bude vždy jedno BU to hlavné a tie ďalšie budú tvoriť doplnok.
Tak isto ako sa hovorí, že človek ktorý pozná rôzne kultúry je „rozhľadenejší“, tak aj vedieť ako veci vidia/riešia inde v iných školách môže rozšíriť obzor študenta BU.
Ak by si sa mohol vrátiť do minulosti, čo by si na svojom štúdiu zmenil ?
Asi väčšina ľudí by chcela niečo zmeniť na svojej minulosti, ja nie som výnimkou. Sú veci ktoré sa postupom času ukázali ako neefektívne, takže určite tie. Konkrétny moc nechcem byť, ale je toho dosť.
Dôležitá je tá myšlienka, chcieť zmeniť veci ktoré sa časom ukázali ako zbytočné, alebo kontraproduktívne. No a keďže do minulosti sa moc nedá vracať, treba to zmeniť tu a teraz. Čo môže byť dosť ťažké.
Shidoshi Ján Bíro : Je jedným z troch oficiálnych predstaviteľov organizácie Bujinkan Slovak Dojo. Jeho klub sídli v Bratislave, kde je možné navštevovať aj jeho tréningy. Pre bližšie informácie : www.bujinkan.sk
Poznámka: Shidoshi je označenie pre študenta s piatym až deviatym danom.
Foto: Seno sensei a Shidoshi Ján Bíro (Japonsko 2007)
