Kedy a ako si sa dostal k tréningu bojových umení?
S tréningom som začal niekedy v roku 1987-88? a bolo to klasické karate Goyu-ryu, nič iné sa v mojom meste ( Púchov) zohnať nedalo. Postupne som trénoval všetko, čo mi prišlo pod ruku. V rannom "tréningovom detstve" nebolo nezvyčajné trénovať každý deň 4-5 hodín (denne!). V tom čase neboli info, takže sme sa držali hesla, že všetko musí byť oddreté a len v tvrdom tréningu je sila atď. S tréningom som neprestal do dnešnej doby.
Prečo FMA ( Filipínske bojové umenia) ?
Keď som sondoval niekedy v rokoch 2004-2005 čo by mi mohlo v mojom tréningu pomôcť, dať mu spád, či celistvosť, rozhodol som sa pre nože a palice. Nechcel som robiť klasické ortodoxné systémy, ťahala ma realita. Začal som teda s Floro fighting systems, čo je považované trošku mylne za modifikované Kali Ilustrisimo, a to priamo s Raymondom Florom. Vždy ma ťahala originalita a drsnosť krajín ako Filipíny a Brazília ( trénujem aj BJJ) a hlavne vedomosť, že tréning je pre miestnych stále otázkou života a smrti, ťahali ma stále viac a viac FMA. Hľadal som niečo funkčné, pokiaľ možno, bez urážky ostatku FMA komunity, niečo najfunkčnejšie, čo môže FMA poskytnúť. Vedel som o Antoniovi Tatangovi Ilustrisimovi a o tom, že tento geniálny zápasník prežil a vyhral viac ako 60 zápasov na život a na smrť. Na nešťastie je tento fenomén od konca 90-tich rokoch mŕtvy. Sondoval som teda jeho žiakov a rozhodoval som sa medzi Kali Ilustrisimo v podaní Antona Diega alebo Bahad zubu (Kali Ilustrisimo) Yula Romo. Zvíťazilo druhé a neľutujem.
Ak tento rozhovor číta aj človek čo o tvojom smere FMA nič nevie, ako by si ho opísal zopár vetami?
Moja žena, že mávanie palicami a nožmi ( mäsiarčina) :-) .
Ak by si mal porovnať tréning na Filipínach a mimo Filipín ?
Porovnávať neporovnateľné. Odlišný prístup k tréningu, metodické postupy atď. Mimo to je stále iba šport či hobby, tam prostriedok na prežitie.
Ktoré krajiny si navštívil pri štúdiu bojových umení?
Austráliu, Filipíny a Írsko. Na budúci rok ma čaká Škótsko a o rok potom opäť Filipíny, tentoraz však Manila a Cebu.
Aký bol tvoj najsilnejší pocit po prvom príchode na Filipíny ?
Zmätok v mojej hlave. Keby som bol sráč, otočím sa ešte z pred letiska a prvým lietadlom domov. Zmätok na uliciach, smrad, hluk, neopísateľné a v teplúčku obývačky či kancelárie, kde si ktokoľvek číta tento príspevok, nepredstaviteľné. Znesiem všetko, bol som pripravený na skutočnosť, že idem do krajiny tretieho sveta, ale bol som mimo.
Aký je pre teba hlavný prínos v štúdiu bojových umení?
Sebarealizácia. Je to investícia do mňa samého. Raz, keď mi to vyššia mocnosť dovolí, tak to odovzdám mojim dvom synom, spolu s návodom, ako darované informácie rozširovať, kde a od koho hľadať ďalšie kúsočky mozaiky poznania.
Aký máš postoj k iným štýlom ?
Záleží, o akom štýle sa bavíme. Zväčša pregúľam očami, či to svojsky okomentujem pred svojou ženou, ktorá ma veľmi dobre pozná a vie, čo si môžem a čo nemôžem dovoliť. Nikdy však nekritizujem priamo zoči-voči, nakoľko nechcem dehonestovať, či znechucovať tréning iným ľudom. V podstate mi to je absolútne jedno, kto si čo trénuje, hlavne, keď ma nechá na pokoji, neotravuje primitívnymi a ničím nepodloženými argumentami o bezchybnosti toho ktorého štýlu.
Ja osobne uprednostňujem plno kontaktné veci, založené na reálnej odpovedi v reálnom čase. Nič viac a nič menej. Pre šport si trénujem grappling a BJJ, pre sebaobranu BZ KI( Bahad Zubu Kali Ilustrisimo), ci FFS, ktorému sa však v poslednom období vôbec nevenujem. Vo FMA sme si všetci rodina, sme ako prst na ruke. Každý hýbe inak, hrá sam za seba. Keď je však treba, vieme sa zomknúť v päsť a byť jedno. To sa mi ľúbi. Ja toto rozširujem na všetko BU. Každý, kto trénuje a venuje sa tomu naozaj na úrovni a so zanietením, je v mojich očiach môj brat.
Pohľad sa však môže zmeniť v prípade opísanom o pár odstavcov vyššie, haha.
Ak by si sa mohol vrátiť do minulosti, čo by si na svojom štúdiu zmenil ?
Netrénoval by som 4-5 hodín, netrénoval by som zbytočné veci, ktoré ma nikde neposunuli. Radšej by som ušetril peniaze a potom si kvalitné informácie zakúpil priamo u zdroja tak, ako to robím v dnešnej dobe. To sa však nedá a človek musí prejsť určitým evolučným cyklom. Ak to dáme do podoby jin a yangu, tak v každom zlom je niečo dobré a naopak. Teraz si aspoň vážim veci, ktoré som si vydrel a ľudí, ktorí mi na mojej ceste pomohli.
Michal Crkoň :
- Víťaz Irish open v BJJ pre rok 2006 v kategórii do 100 kg a v open division, veľa druhých miest v rôznych ďalších grappling súťažiach. V súčasnosti sa pripravuje na vstup do súťažnej sezóny pre rok 2011. Držiteľ blue belt ( 4 prúžky - to znamená čakateľ na purple). Čisto BJJ/grappling trénuje od roku 2004.
- Inštruktor pre FFS ( Floro fighting systems) od roku 2007.
- Punong guro ( najvyšší učiteľ ) pre Bahad Zubu Kali, 3. generácia Bungga Santaku od roku 2010.
