Bojové umenia som začal cvičiť vo svojich štrnástich rokoch, v roku 1987, ako asi každý chlapec v mojom veku – prvé moje bojové umenie bolo karate. Pretože bol problém za socializmu cvičiť nejaké iné bojové umenia než karate alebo judo. Pri karate som vydržal 6 rokov, a nejaký čas som sa popri ňom venoval aj boxu. Ale veľmi mi to nevyhovovalo, pretože to malo veľmi športový charakter. Na vojenskej základnej službe som sa venoval jiu-jitsu a jeet kune do. Od roku 1993 to bol Wing Chun, v ktorom bolo naším majstrom Branimirom Šegvičom zakomponovaných veľa prvkov z filipínskych bojových umení, napríklad z Inosanto Kali. V roku 2006 som zložil u Veľmajstra Williama Cheunga skúšky na majstrovský stupeň. Paralelne s Wing Chun som sa ale aj zhruba 10 rokov intenzívne zaujímal o Filipínske bojové umenia, ktoré sa dajú vynikajúco skĺbiť s Wing Chun. Posledné 4 roky sa venujem FCS Kali pod vedením Tuhon Ray Dionalda. V roku 2010 som zložil úspešne skúšky a som inštruktor FCS Kali.
Filipínske bojové umenia ma vždy priťahovali, pretože sa vo veľkej miere zaoberajú bojom s rôznymi zbraňami (ako napr. rôzne druhy noža, palica, teleskopický obušok, improvizované zbrane...) a mňa vždy chladné zbrane veľmi fascinovali. Na FCS Kali mi veľmi vyhovuje spôsob výuky, ktorý poskytuje oveľa rýchlejšie napredovanie. FCS Kali učí svojich študentov prostredníctvom veľkého množstva drilov správnemu časovaniu, nadväzovaniu techník a plynulý prechod z jednej techniky do druhej a tým správne reagovať na vzniknuté situácie v boji. Veď jeden z hlavných princípov v FCS Kali je tzv. „flow“, ktorý tieto možnosti vystihuje úplne presne.
Ak tento rozhovor číta aj človek čo o tvojom smere FMA nič nevie, ako by si ho opísal zopár vetami?
FCS Kali je veľmi všestranný bojový systém, ktorý sa skladá z mnohých systémov a podsystémov, ktorých limit nie je daný. Hovorí o tom aj jeho názov – Filipino Combat Systems – čiže z angličtiny systémy, nielen systém. Zahŕňa v sebe boj bez zbraní, no jeho zameranie je predsa len na boj so zbraňami, hlavne chladnými a veľkej miere aj improvizovanými. Všetky princípy a techniky je možné aplikovať v boji bez zbrane a tiež v boji so zbraňou, s určitým prihliadnutím na výhody a nevýhody tej, ktorej zbrane. FCS Kali zahŕňa v sebe určité základné princípy a tie sú vložené do konceptov – čo predstavuje jednoduchšiu zapamätateľnosť a aplikovateľnosť techník. Čo mi veľmi vyhovuje je aj to, že sa neustále vyvíja a prispôsobuje svojej dobe. FCS Kali v sebe zahŕňa viacero nielen filipínskych bojových umení, tými najznámejšími sú Pekiti Tirsia, Sayoc Kali a Modern Arnis. No v poslednej dobe ho Tuhon Ray Dionaldo už upravil na svoj takmer úplne vlastný systém, čiže princípy a koncepty sa stále viac stávajú originálnymi s „nálepkou“ FCS Kali.
Ak by si mal porovnať tréning na Slovensku a vo svete?
Podľa vyjadrení známych inštruktorov sú Slováci (a nielen Slováci a tak trochu vo všeobecnosti Európania, hlavne Rusi, Nemci, Maďari, Česi...atď.) oveľa pracovitejší v tréningu a v pokroku, ako ľudia napríklad v USA, ktorí bývajú často dosť leniví (samozrejme, že sa to nedá zovšeobecniť na všetkých). Veľakrát sa stalo, že sme s Alexandrom Pisarkinom (FCS Kali Russia) zostali na tatami úplne sami, pretože domácim sa akosi už nechcelo a nevedeli pochopiť, že sa nám ešte chce cvičiť ... Podľa vyjadrenia Tuhon Ray Dionalda u nás na Slovensku počas mnohých hodín súkromných tréningov učil a učí koncepty na oveľa vyššej úrovni ako napríklad v USA. To je ale tiež dané rýchlym rozvojom a vývojom FCS Kali, pretože mnoho vecí sa neustále mení (zlepšuje), vyvíja a prispôsobuje súčasnosti.
Ktoré krajiny si navštívil pri štúdiu bojových umení?
USA, Puerto Rico, Rusko, teraz v januári Malajzia a samozrejme mnoho štátov Európy, kde som sa zúčastnil mnohých seminárov.
Aký bol tvoj najsilnejší pocit keď si začal s FMA?
Najsilnejší pocit bol asi z prístupu inštruktorov k ľuďom – a to úplne priateľský a maximálne pozitívny, nikdy som nevidel žiadne vyvýšenie alebo niečo podobné, čo som bohužiaľ videl u iných inštruktorov rôznych bojových systémov. V súvislosti s týmto spomeniem týchto skvelých ľudí, s ktorými som mal možnosť trénovať: Tuhon Ray Dionaldo, Tuhon Felix Cortes, Lakan Guro Carlos „Pipo“ Lopez, Lakan Guro Rico Cortes, Doshu L.D. Stone „Stoney“ a mnoho ďalších. Myslím si, že ak sa do bojových umení zamieša politika a intrigy tak sa to veľmi rýchlo obráti proti ich podnecovateľom. Čo som tiež už zažil za tie roky.
Aký je pre teba hlavný prínos v štúdiu bojových umení?
Bojové umenia som zo začiatku vôbec nezačal cvičiť preto, aby som sa ubránil – toto píše väčšina ľudí....ale len preto, lebo sa mi to jednoducho veľmi páčilo. Toto pre veľa ľudí bude zrejme zvláštne, ale bolo to tak a treba prihliadnuť aj na to že som mal ešte len 14 rokov. Až s postupom času a pribúdajúcimi rokmi, som v tom začal hľadať oveľa väčší zmysel, čo samozrejme malo aj vplyv na moju prácu. Neskôr ma to úplne pohltilo a venujem sa tomu už 24 rokov. A bojové umenia znamenajú pre mňa veľmi veľa, vlastne nimi žijem každý deň. A ten pocit pri tréningu sa nedá nahradiť ničím iným.
Aký máš postoj k iným štýlom?
Môj postoj k iným štýlom je skôr neutrálny, to čo mi nevyhovuje tak to ma ani nezaujíma a ani to nekritizujem. Samozrejme výhrady mám k veľa veciam, ale verejne ich neprezentujem. Každému vyhovuje niečo iné a ja to rešpektujem, mne z určitých a pre mňa úplne jasných dôvodov vyhovujú FMA a to je pre mňa najdôležitejšie.
Ak by si sa mohol vrátiť do minulosti, čo by si na svojom štúdiu zmenil?
Tak hlavne spôsob tréningu! Zničil som si dosť kĺby, hlavne kolená a lakte, čo bolo spôsobené nedostatočnou (skôr žiadnou) regeneráciou a zlým dávkovaním tréningu. Ale ostatné čo sa týka bojových umení bolo v poriadku a podľa mojich pocitov ma to všetko niekam posunulo a na tom by som až na nejaké detaily nič nemenil.
http://www.tacticalcombat.sk/
