Minimálne 90% bojových umení trávi svoj čas štúdiom techník. Ak sa boj neriadi rôznymi predpismi a dohodami, potom aj samotné techniky sa stanú neúčinné. Začína sa dohadovanie, ktoré bojové umenie (technika ) je to najúčinnejšie. Omnoho dôležitejší bude asi duševný stav (stav mysle,) ktorý rozhodne o osude obrancu. Prečo? Pretože záleží aj na reakčnom čase od začiatku útoku a ten treba skrátiť na minimum. Ak bude obranca priveľmi vystresovaný alebo prekvapený útokom, bude jeho reakčný čas dlhší. Ak toto zvýšenie reakčného času útočník využije, má obranca skrátka zlý deň.
Dôležitá je aj nazvem to spontánna improvizácia. Tá dáva obrancovi nádej, že to celé prežije.
Pri tréningu je dôležité mať uvoľnenú myseľ a nechať mozog pracovať. Nerozmýšľať nad technikou ako takou, ale nechať mozog vyrábať vlastné reakcie na útočníkove podnety. ( Samozrejme to ale predpokladá, že základy daného systému máte zvládnuté)
Niektorí hovoria že treba tzv. nemyslieť. Ale keďže mozog je k boju potrebný (ak nieste zombík), skôr by sa to dalo vysvetliť ako nezaoberanie sa technikou. Technika je len na naučenie určitých základných reakcií, nie na samotný boj. Pri tréningu alebo zápase (aj MMA a podobne) sú jeho aktéri už v pred pripravenom stave. Teda tu nemôže ísť o naozajstný boj o život.
Ak by sa útok odohral pri stave keď je obranca nepripravený (oslava, pohreb, iné emocionálne vypätie) je dosť možné, že aj napriek jeho značnej technickej prevahe by ho telo sklamalo a boj s útočníkom by prehral. Emocionálne vypätie a emocionálna zotrvačnosť vám budú hovoriť aby ste to útočníkovi vrátili, aj keď v mnohých prípadoch to nie je najšťastnejšie riešenie. Techniky ako páčenie, škrtenie, kopy a údery sú naozaj účinné v sebaobrane iba ak bude emocionálna zotrvačnosť a chovanie obrancu správne nastavené.
Jednoducho chce to správny pracovný nástroj v správny čas.