s ktorými sa stretnete pri praktizovaní techník bojového umenia:
Niektoré bojové umenia predpokladajú, ze čím viac techník viete a praktizujete, tým viac situácií vyriešite efektívne. Preto niektorí cvičia viacero bojových štýlov (systémov).
I keď to znie logicky, môže tu vystať niekoľko problémov:
1) s príliš veľkým počtom techník....
Koľko rôznych techník sme sa schopní naučiť? Dosť na to, aby sme obstáli v každej situácií? Koľkými rôznymi spôsobmi môžeme byť napadnutí? Efektivita jedinca nezáleží na počte techník, ktoré ovláda, ale na tom, či sa nachádza v situácii, ktorú pokrýva jedna z techník ktorú trénoval. Toto nás privádza k druhému problému.
2)... priveľa rozmýšlame....
Budeme schopní v strese, chaose a náhlosti skutočného násilia rozpoznať čo presne útočník zamýšľa, aby sme vedeli použiť správnu techniku? Odpoveď je zvyčajne nie. Tretí problém je takisto spojený s ľudským správaním sa v strese.
3) ...dosť je priveľa!
Dokonca aj keď sme schopní presne identifikovať povahu útoku (za predpokladu, že útočník svoj útok v pol ceste nezmení), budeme schopní „prelistovať“ všetky nacvičené techniky, aby sme vybrali tú správnu pre danú situáciu.... to všetko v zlomku sekundy? Odpoveď je opäť nie.
4)... a nakoniec, koľko času môžeme stráviť trénovaním?
Tréningový čas je konečný. Koľko krát musíme danú techniku precvičovať, než ju budeme vedieť „dosť dobre“ (za predpokladu, že by nejaká technika vôbec mohla byť „dosť dobrá“ , aby sme na ňu stavili život)? Koľko času uplynie, kým sa naučíme ostatné techniky a natrénujeme ich na vysokú úroveň?
5) ... a čo ak útočník neútočí podľa vášho scenáru?
Nakoniec, trénovaním techník, ktoré ideálne pokrývajú špecifickú situáciu, vedie cvičenca do pasce rozpoznávania vzorov. Cvičenec si zvykne na špecifické situácie, ktoré sa mu na tréningu prezentujú, aby mohol danú techniku precvičovať. Cvičenec sa rýchlo naučí rozpoznávať a reagovať na tieho situácie alebo vzory, s výlučením všetkého ostatného. Tieto vzory môžu byť také presné, ako pohyb spolupracujúceho Uke-ho, alebo také dynamické ako pohyby boxerového sparing partnera (stále veľmi limitovaná forma). Ak je cvičenec bojových umení vystavený situácii, ktorá sa výrazne líši od naučených vzorov, často váha a zlyháva vo vytvorení efektívnej odpovede. Tento problém je dôvodom často citovaného scenára „čierny pás zbitý výtržníkom“. Výtržník sa pohybuje spôsobom, ktorý nezapadá do naučených vzorov cvičenca s čiernym pásom, na ktoré je zvyknutý v dojo, a preto nemôže efektívne reagovať na útok. Taktiež si pozrime zopár prvých šampionátov v Ultimátnych Zápasoch (UFC), kde striktní „udierači“ nezvyknutí na páky (znehybnenia) podľahli zápasníkom používajúcim aj údery a páky. spracoval: WABAKYU
