Nindžovia

Nindžovia majú skutočne dlhú históriu s počiatkami v starej Číne.
Vôbec prvý záznam o existencii a dôležitosti nindžov je pravdepodobne kniha majstra Sun Tzu, ktorý žil medzi 6 a 4 storočím pred n.l.

Zatiaľ čo sa veľké armády ťažkopádne a viditeľne pohybovali cez územie Japonska, skupiny šinobi ( nindžov) potajme vnikali do hradov, zakladali požiare, vraždili alebo sa vkrádali pod plášťom tmy do nepriateľského opevnenia. Všetci daimjó (šľachtici) vedeli aj o tomto aspekte boja. Neboli to len ninjovia čo používali danú taktiku.
Príklady zapojenia samurajov a ninjov vo vojenských operáciách na území Japonska sú spísané v rôznych kronikách rodov v celom období Japonských dejín.
V obdobý Nambokučó dosiahol napríklad samurajský vojvodca menom Kusonoki Masašige značné úspechy svojim použitím nekonvenčných taktík a pripisuje sa mu založenie školy Kusonoki ryu. To čo sa označuje ako Masašigeho nindžucu je ale v skutočnosti skôr dobre zvládnuté gerilové vedenie vojny. Teda aj prekvapivé nočné útoky, ktoré sú sa do značnej miery líšia od myšlienok majstra Sun Tzu, a to boj použitím klamu. Existujú tvrdenia že Masašige založil spomínanú školu nindžucu Kusonoki ryu, avšak jeho postup, stratégia aj vpád do Kesagi bol vedený normálnymi vojakmi, ktorí však bojovali inak než bolo zvykom. Postupom času sa vytvorili dobré vzťahy medzi šogunom Tokugawa Ieasu a obyvateľmi Igy a Kogy, z ktorých sa niektorí stali palácové stáže rodu Tokugawa.
Macudairovia, ako sa predtým volal rod Tokugawa, boli v skutočnosti menší dajmiovia sídliaci v provincii Mikawa na Tókaidó, nebezpečne zovretý rodmi Nobunaga a Imagawa.
Samotný Ieasu strávil určitú časť života ako rukojemník jednej či druhej strany. Ieasua sa z bezmocnej osoby stal po čase bojovník v armáde rodu Imagawa. Po bojoch medzi rodmi Imagawa a Nobunaga sa Ieasu pridal na stranu Nobunagu a vytvoril s ním tajnú alianciu. Ieasu dobil hrad Kaminodžó, na ktorom boli väznený členovia jeho rodiny ako rukojemníci.
Tým dal Nobunagovi najavo svoje spojenectvo. Pri tejto akcii boli nasadený aj “šu” (nindžovia) z Kogy. Zaujímavé na tejto akcii bolo ale to, že útočníci neboli oblečený v čiernom a ich vodca bol ozbrojený kopijou.
V 70 rokoch 15 storočia sa ukazuje, že neexistujú pravidlá podľa ktorých by sa ninjovia riadili pri voľbe komu budú slúžiť. Bolo to zdá sa podľa momentálne požiadavky. Muži z Igy a Kogy nemali žiadnu vazalskú povinnosť voči dajmiom ktorým slúžili. Bola to teda služba za peniaze.
V 16 storočí sa nindžovia stávajú niekedy aj súčasťou bežnej armády a sú používaný ako špióni alebo ako malé skupiny elitných síl, ktoré mali za úlohu spôsobiť zmätok v radách nepriateľa, prípadne sa aj aktívne zúčastňovali na bežných poľných operáciách. Jeden zo záznamov je z 50 rokov 16 storočia. Vojna medzi rodmi Móri a Amako je popísana v knihe Čúgoku čiranky. V nej je zobrazenie použitia jednotiek „šinobi“ klanu Móri.
Skôr sa však jednalo o jednotku typu commando vo vnútri armády Móri, než o najatých vojakov za mzdu.
V Hódžó godaiki je zobrazenie antinindžovských nindžov, teda jednotiek armády rodu Hódžó, ktorých úlohou bolo zachytávať poslov a špiónov nepriateľa. Ďaľšou informáciou v Hódžó godaiki je akcia pod velením Kazama Kotaróa o ktorom sa hovorí v mnohých populárnych dielach. Kazama Kotaró v nich vystupuje ako jeden z najväčších vodcov nindžov vôbec.
Existuje len málo sengoku dajmiov, ktorí behom svojho života neboli cieľom vražedného pokusu. Dajmiovia ako Hideoši, Nobunaga a ďalší mali totiž veľmi početnú ochranu. Argumentovať by sa teda dalo tým, že jediná možnosť ohrozenia bola vlastne len v nasadení vražedného zabijaka. Len pre príklad sa dá uviesť že stráž Takedu tvorilo 6373 ľudí.
Najvýznamnejší pokus o Nobunagov život je zapísaný v Iranki ( kronike neúspešného povstania v Ige v rokoch 1579-1581). Traja nindžovia vtedy zamierili palné zbrane na Nobunagu. Minuli cieľ, ale zabili 7 ľudí zo sprievodu.
Mladý bojovníci ktorý prežili inváziu do Igy v roku 1581 ušli do iných provincií. Niektorí sa obrátili k odľahlým horám provincie Kii, ale iný sa usadili u Ieasua v provincii Mikawa, kde sa s nimi dobre zaobchádzalo. Vtedy už existovalo silnejšie spojenie s Igou v Ieasuovej armáde, pretože jeden z Tokugawových 16 generálov – Hattori Hanzó, pochádzal z Igy. Hattori Hanzó Masašige bol muž z Igy, ktorý v roku 1582 šiel v čele sprievodu, ktorý previedol Ieasua cez územie Igy. Hanzó sa narodil v roku 1541 ako syn Hattori Yasunagy, poplatníka rodu Macudaira. Svoju prvú bitku vybojoval ako 16 ročný vo forme nočného útoku na hrad UDO v roku 1557 a odišiel s vyznamenaním do bitiek pri Anegawe v roku 1570 a Mikatagahare v roku 1572. Prezývali ho diabolský Hanzó, aby ho odlíšili od ďalšieho významného Mikawského samuraja Watanabe Hanzóa. V kronike Mikawa Monogatari sa píše :““Najlepší samurajovia šľachtica Tokugawu boli Hattori Hanzó (diabolský Hanzó), Watanabe Hanzó (Hanzó kopia) a Acumi Gengo (rozsekávač hláv Gengo). Hattori Hanzó zomrel v roku 1596 vo veku 55 rokov a jeho pokračovateľom bol jeho syn Hattori Iwaminokami Masanari.
V 90 rokoch 16 storočia skončil vek malých nezávislých daimjóv. Hideoši uvažoval o invázii do Kóreje . Jeho armáda tam vtrhla v roku 1592 a jednotka nindžov bola začlenená priamo do 1 divízie japonskej armády. Tojotomi Hideoši zomrel v roku 1598, pričom zanechal mladého dediča menom Hidejori.
Ieasu mal v tedy veľký rešpekt pred mužmi z Kogy od ich útoku na grad Kaminodžó v roku 1562, ale služba ktorú nindžovia preukázali pri hrade Fušimi (JV od Kjóta) túto akciu prekonala. Okolo stovky nindžov bolo zabitých v boji a po úspešnom ukončení bojov u Sekigahary vykonal Tokugawa spomienkovú pobožnosť za ich duše. V roku 1603 sa Tokugawa prehlásil za šoguna a vládol z hradu v meste Edo (dnes Tokio) v ktorom mu bezpečnostnú gardu tvorili muži z Igy a Kogy. Muži z Igy strážili vnútorné priestory paláca a muži z Kogy. asi v polovičnom počte, strážili vonkajšiu bránu hradu.
V roku 1614 však nastal problém s Tojotomi Hidejorim a tak boli nindžovia naspäť v boji.
Tokugawa využil nindžov pod vedením Hattori Masanariho a Jamaoka Kagecukeho.
V roku 1638 vzniklo povstanie v oblasti Šimabara. Tu sa hovorí o poslednej bitke nindžov. Samurajovia boli vrhnutý do sveta o ktorom si mysleli že je dávno preč.
Keď bol vykonaný konečný útok na hrad Hara, nindžovia z Kogy slúžili nielen ako spojky medzi rôznymi jednotkami ktoré útočili na hrad, ale zúčastnili sa aj priamo bojov.

Pozn:
Nindžovia, ako sa zdá, neboli len vrahovia a špióni, ako sú najčastejšie prezentovaný, ale boli to hlavne skúsený bojovníci ktorých bojové kvality uznávali aj mocnári tej doby.
Osobne si myslím že rozdiel medzi nindžom a samurajom je skôr v spôsobe vedenia boja než v technikách ktoré používali.
V dnešnej dobe je napríklad možné porovnať profesionálneho vojaka a vojaka špeciálnej jednotky. Obaja budú vedieť strieľať, obaja budú vedieť riadiť auto, používať vysielačku a podobne. Rozdiel je hlavne v tom že vojaci špeciálnych jednotiek budú nasadený hlboko na území nepriateľa, a ich operácie budú prebiehať skryto.

Zdroje:
Stephen Turnbull, Ninja AD 1460 - 1650, Osprey publishing
Stephen Turnbull, Ninja – Kult japonského tajného boje bez příkras

http://www.stephenturnbull.com/